Necelé štyri hodiny trvala dráma na islamabadskom letisku, ktorá mala byť triumfom pakistanského expremiéra Naváza Šarífa (na snímke Reuters).
Po tom, čo mu pred dvoma týždňami Najvyšší súd v krajine dovolil návrat z exilu, priletel Šaríf včera ráno po siedmich rokoch domov. Na letisku ho však namiesto stúpencov, ktorým úrady zabránili vstúpiť do hlavného mesta, čakali policajti.
Tí expremiérovi zopakovali obvinenia z korupcie, pre ktoré je naňho vydaný zatykač a odprevadili ho k lietadlu, ktoré Šarífa odviezlo do Saudskej Arábie.
Deportácia lídra opozičnej Pakistanskej moslimskej ligy môže v Pakistane spustiť novú vlnu násilia.
Už včera došlo k prestrelkám medzi políciou a Šarífovými prívržencami, ktorí sa pokúšali dostať na letisko. Polícia zablokovala príjazdové cesty do Islamabadu a použila aj slzný plyn.
Stovky ľudí zatkli, nechýbal medzi nimi ani bývalý prezident Rafik Tarar. Jeden zo svedkov pre BBC povedal, že asi dvadsať členov Šarífovej strany surovo zbili pred letiskom.
„Vojde to do dejín ako najčiernejší deň v histórii Pakistanu,“ povedal pre britskú Geo TV Šarífov brat Šahbaz, ktorý ostal v Londýne.
Muhammad Iqbal, syn hovorcu strany Ahsana Iqbala, ktorého zatkli na ceste na letisko, pre denník Guardian potvrdil, že šarífovci sa obrátia na Najvyšší súd.
Varovanie pre Bhuttovú?
Prezident Parvíz Mušarráf sa deportáciou Naváza Šarífa zbavil svojho najsilnejšieho politického konkurenta. Jeho krok však vyvolal vlnu nevôle v radoch opozície a len potvrdil jeho imidž autoritatívneho vládcu.
„Mušarráf je schopný všetkého,“ citoval Šarífa britský denník Times. „Môže vyhlásiť výnimočný stav, ale ak tak urobí, bude jeho prvou obeťou. Ľudia to nedovolia,“ povedal novinárom na palube lietadla v Londýne.
S deportáciou nesúhlasí ani Európska únia. Podľa jej hovorkyne Christiany Hohmannovej mal Mušarráf rešpektovať rozhodnutie Najvyššieho súdu.
V piatok by bývalá premiérka Bénazír Bhuttová mala oznámiť dátum svojho návratu do Pakistanu. Jej vyjednávanie s Mušarráfom zatiaľ nijako nepokročilo.
Prezident sa totiž nechce vzdať uniformy, čo bola jedna z podmienok Bhuttovej, ktorá ho chcela podporiť vo voľbách výmenou za post premiéra.
Naváz Šaríf (57)
premiér Pakistanu v rokoch 1990 – 1993 a 1997 – 1999
v roku 1998 nariadil jadrové testy ako odvetu za testy v Indii
líder strany Pakistanská moslimská liga, v exile v Saudskej Arábii od puču v roku 1999, keď sa k moci dostal generál Mušarráf
po obvinení z korupcie a prania špinavých peňazí údajne súhlasil, že ostane mimo pakistanskej politiky na 10 rokov