BRATISLAVA. Až 61 miliónov korún odviedol vlani do štátneho rozpočtu len jeden človek. Ide o daňovníka s najvyšším daňovým základom za minulý rok. Pre SME to uviedla hovorkyňa Daňového riaditeľstva Iveta Adamíková. Pre ochranu osobných údajov však nemohla uviesť, o koho presne ide.

Ochota tohto daňovníka platiť dane a odvody, a aj ďalších, ktorí zarábajú nadpriemerne, sa však môže znížiť. Vtedy, ak bude vláda pokračovať v opatreniach, ktoré zvyšujú dane alebo odvody tých, čo zarábajú najviac. Mohlo by sa stať, že o niekoľko rokov budú vláde chýbať v rozpočte peniaze na sociálnu politiku pre chudobnejších a sociálne odkázaných. Podľa niektorých ekonómov je totiž veľmi reálne, že firmy aj ľudia začnú legálnym spôsobom obchádzať platenie daní a odvodov, aby sa vyhli zvyšovaniu nákladov na vysokokvalifikovanú pracovnú silu, ktoré postupne presadzuje Ficova vláda. Z dostupných štatistík pritom vyplýva, že asi tretina najlepšie zarábajúcich naplní daňami a odvodmi až tri štvrtiny štátnej kasy.

Daňová optimalizácia

Od tohto roka platí, že ľudia s príjmom zhruba 50-tisíc mesačne v hrubom si nemôžu uplatniť plnú sumu nezdaniteľnej čiastky základu dane. Tá postupne s nárastom príjmu klesá a úplne zaniká pri zárobku približne 80-tisíc korún. Niektorí tak preto prídu na daniach ročne až o 18-tisíc korún.

Ďalším opatrením, ako získať viac peňazí od dobre zarábajú­cich, je vládny návrh zvýšiť strop pre platenie odvodov. Nepostihne len ľudí, ale aj firmy. Špičkoví odborníci napríklad z informačných technológií alebo manažéri s platom nad 75-tisíc mesačne prídu pre toto opatrenie za rok o 18-tisíc. Náklady firmy na odvody pritom v ich prípade stúpnu až o vyše 50-tisíc korún. Štát si sľubuje, že z oboch opatrení na budúci rok získa do verejného rozpočtu asi tri miliardy korún.

„Vláda si neuvedomuje dôsledky, ktoré môžu viesť k tomu, že firmy aj ľudia budú hľadať cestičky, aby dane a odvody optimalizovali vo svoj prospech,“ myslí si ekonóm SAV Pavol Kárász. Hlavný ekonóm UniCredit Bank Viliam Pätoprstý si takisto myslí, že ľudia aj firmy sa budú snažiť vyhnúť plateniu daní a odvodov. „Zvýšenie nákladov práce pre zamestnávateľov môže znížiť šance Slovenska v boji o sofistikovanejšie investície náročnejšie na prácu,“ povedal Pätoprstý. Kárász dodáva, že dobre platení ľudia sú pre firmy zväčša takpovediac nenahraditeľní. Firmy si ich budú chcieť preto udržať, zároveň budú pre vyššie dane a odvody musieť viac šetriť. „Racionalizácia môže spočívať v tom, že podniky budú prepúšťať ľudí s nižšími zárobkami alebo nebudú vytvárať toľko pracovných miest,“ povedal Kárász.

Deravý sud

Pätoprstý o snahách vlády pýtať vyššie odvody a dane od ľudí s vysokými zárobkami hovorí, že ide o opatrenia, ktoré neriešia podstatu problému, napríklad nedostatok peňazí v Sociálnej poisťovni, a sú krátkodobé. „Prirovnal by som to k situácii, keď lejete vodu do deravého suda a namiesto toho, aby ste diery zaplátali, radšej zvyšujete prúd vody,“ povedal Pätoprstý. Zvyšovanie daní a odvodov pôsobí podľa Radovana Ďuranu z Inštitútu spoločenských a ekonomických analýz na ľudí demotivujúco a je trestom za úspešnosť. „V dlhodobom horizonte to povedie k neochote podnikať, čo bude mať za následok pokles tvorby pracovných miezd, nižší rast miezd, pokles objemu no­vých investícií a spomalenie až zastavenie ekonomického rastu,“ povedal.

Ako sa platy podieľajú na dani z príjmov fyzických osôb

Zdroj: INESS, údaje sú z roku 2005, kedy daň z príjmov fyzických osôb priniesla štátu 40,1 mld. Sk.

Najvyššia daň od fyzickej osoby
(v miliónoch korún)

Zdroj: DR SR

O koľko stúpnu budúci rok sociálne odvody
(mesačne, v Sk)

Orientačné prepočty SME