Či je to dedičstvo minulých ér, alebo čisto slovenské špecifikum – podľa obyvateľov Slovenska je najdôležitejšou oblasťou životná úroveň. Práve jej by sa podľa 42 percent ľudí u nás malo venovať najviac pozornosti. Na druhom mieste (21,4%) sa umiestnilo zdravotníctvo, s výrazným odstupom ekonomický rozvoj (14,2 percenta) a bezpečnosť (13,5 %). Takmer najnižší záujem (7,7%) prejavili naši obyvatelia o ľudské práva, horšie je na tom už len problematika menšín – tým by viac ako tri štvrtiny ľudí prisúdilo najmenšiu dôležitosť.
Nezáujem o ľudské práva sa prejavuje aj na trhu práce
Toto poradie dôležitosti sa prirodzenen odráža aj v každodennom živote a teda aj na trhu práce. Diskriminácia sa tu objavuje v rôznych situáciách (pri prijímaní do zamestnania, aj pri prepúšťaní z práce) a nadobúda rôzne podoby (napríklad diskriminácia starších ľudí, matiek s malými deťmi, ľudí s postihnutím, či s odlišnou sexuálnou orientáciou).
„Myslím si, že situácia v dodržiavaní zásady rovnakého zaobchádzania je v oblasti zamestnávania stále dosť vážna, i keď sa za posledné roky výrazne zlepšila informovanosť ohrozených skupín obyvateľstva o svojich právach a možnostiach ochrany. Žiaľ , ešte stále sú regióny s vysokou nezamestnanosťou a tamojší obyvatelia sa boja postaviť proti zamestnávateľovi, pretože sa boja, že by si už nikdy v danom regióne nenašli prácu,“hovorí riaditeľka Regionálnej kancelárie Slovenského národného strediska pre ľudské práva (SNSĽP) v Kysuckom Novom Meste Miroslava Matejčiková.
Až keď sa to nedá vydržať
V niektorých oblastiach Slovenska sa pritom pracovných vzťahov týka tridsať až štyridsať percent podaní na regionálne kancelárie SNSĽP . K podaniam však dochádza zväčša až ctedy, keď je už situácia neúnosná.
„V Prešovskom a Košickom kraji je stále málo pracovných ponúk, a preto ľudia väčšinou sťažnosti ohľadne diskriminácie nepodávajú, prípadne až vtedy, keď je ich situácia neznesiteľná, alebo keď ich zo zamestnania prepustia,“ hovorí riaditeľka Regionálne kancelárie SNSĽP v Humennom Andrea Kanoczová.
Podania často „odídu do neurčita“. V Dolnom Kubíne napríklad zaznamenali jeden prípad, keď „klient vyjadril nesúhlas s postupom zamestnávateľa pri ukončení pracovného pomeru, ale vzhľadom na rezignáciu klienta riešiť situáciu sme nemali inú možnosť ako pozastaviť šetrenie,“ povedala riaditeľka Mária Brišková.
Každý úspech zlepšuje situáciu
Odborníci vidia problém v tom, že slovenskí zamestnanci zaznamenali zatiaľ málo úspechov na poli diskriminácie v zamestnaní. „Ale je nevyhnutné v týchto veciach konať, lebo s počtom podaní sa zvyšuje pravdepodobnosť úspešnosti,“ upozorňuje Andrea Kanoczová.
Najviac podaní je zo západného Slovenska, kde je nezamestnanosť najnižšia.
„Zamestnanec v Bratislave je oveľa sebavedomejší ako zamestnanec v Sabinove či Rimavskej Sobote a ďalším faktorom, ktorý vplýva na sebavedomie človeka je jeho vzdelanie – vysokoškolsky vzdelaní ľudia prejavujú väčšiu snahu o riešenie prípadov diskriminácie ako zamestnanci s nižším vzdelaním,“ hovorí riaditeľ kancelárie v Kežmarku Robert Pompa.
„Chceli by sme vyzvať obete diskriminácie, aby sa obrátili na naše pracoviská. Vieme im pomôcť.“
Autor: Mona Gáliková Adresy regionálnych kancelárií na www.snslp.sk
