O portrét „podvojičkovej“ atmosféry v spoločnosti sa pokúsili takí známi autori ako John Updike či Don de Lillo, ako aj začínajúci spisovatelia, ako je Claire Messudová.
Každopádne nejde o ľahkú úlohu. Umelci by mali nájsť spôsob, ktorým by originálne prerozprávali túto tragédiu a navyše ju podali čo najmenej patetickým tónom. Príkladov neúspešných pokusov je niekoľko. Za všetky stačí uviesť filmovú melodrámu Olivera Stona WTC.
Jonathan Safran Foer sa pôvodom, ale aj témou svojho prvého románu Naprosto osvětleno o hľadaní predkov na Ukrajine, zaradil medzi amerických židovských autorov. Vzápätí získal povesť jedného z najtalentovanejších mladých spisovateľov, keď v roku 2005 vydal román Příšerně nahlas a k nevíře blízko venujúci sa práve 11. septembru.
Příšerně nahlas a k nevíře blízko má dve časové línie, v ktorých sa striedajú spomienky Thomasa Shella na bombardovanie Drážďan a jeho následný odchod do USA s príbehom jeho vnuka Oskara, ktorého otec v zahynul v severnej veži WTC.
Oskar, mierne autistické a veľmi vnímavé osemročné dieťa, zúfalo pátra po zámku ku kľúčiku, ktorý našiel ukrytý v otcovej pracovni v obálke s nápisom Black.
Oskarova cesta po New Yorku, kde postupne navštevuje všetkých Blackovcov, mu má pomôcť zmieriť sa so smrťou a uniesť tajomstvá, ktoré skrýva. Medzi nimi je aj záznamník s poslednými odkazmi od otca, ktorý v snahe utešiť rodinu klame, že sa z mrakodrapu dostal a ide domov.
Thomas Shell odišiel z Európy v roku 1945. V New Yorku stretol Oskarovu babičku, ktorú však pred narodením ich dieťaťa opustil. Do Ameriky sa rozhodol vrátiť po viac ako tridsiatich rokoch - v deň, keď jeho syn, ktorého nikdy nevidel, zahynul. Thomas postupne stratil reč a s okolím komunikuje len prostredníctvom jednoduchých viet písaných do notesu.
Mlčanie spája všetky postavy románu. Nemajú slová na to, aby pomenovali a racionálne vysvetlili absurdnosť straty blízkeho človeka, ktorú nespôsobila náhodná prírodná katastrofa, ale cielená nenávisť iných ľudí.
Román je zaujímavý štruktúrou aj formou. Text je poprekladaný vizitkami, fotografiami, listami a sériou čísel. Nejde však o literárny manierizmus, nie sú samoúčelné, keďže čitateľovi by bez nich unikli podstatné skutočnosti.
Hoci je Foerov román dojemný, nepôsobí lacno a nechýba mu ani inteligentný humor. Málo umeleckých diel, ktoré sa venujú tragédii takéhoto rozmeru, dokáže zanechať pocit nádeje.
Foerovi sa to podarilo aj vďaka Oskarovmu snu, v ktorom čas plynie dozadu a všetko, čo bolo násilím rozbité, sa môže opäť spojiť.
Jonathan Safran Foer: Příšerně nahlas a k nevíře blízko
Preklad: Richard Podaný.
BB Art 2006.
Autor: Aňa Ostrihoňová (Autorka je publicistka)
