BRATISLAVA. SNS mieni predložiť návrh na aktualizáciu zoznamu obcí, ktoré môžu používať dvojjazyčný názov.
Niektoré obce totiž stratili potrebný podiel obyvateľstva maďarskej národnosti, iné ho, naopak, získali, povedal predseda strany Ján Slota.
„Ja si myslím, že je to optimálne a štandardné ustanovenie aj v rámci Európskej únie,“ povedal Slota.
Dvojjazyčný názov dnes môže mať obec, kde aspoň pätina obyvateľstva je inej ako slovenskej národnosti. Slota odhaduje, že tento podiel sa dosiahol alebo zvýšil „asi v troch alebo piatich obciach“. Naopak, znížil sa asi v tridsiatich.
Bývalý predseda SMK a jej poslanec Béla Bugár sa pýta, o čo SNS ide.
„Ak chcú napätie, tak je to dobrá forma. Ak ho nechcú, tak treba rozmýšľať, ako to riešiť,“ reagoval. V obciach, kde sa dvojjazyčný zákon už vžil, by sa podľa neho napríklad percentuálna klauzula mohla znížiť.
„Ja, keby som žil v takej obci, ktorej by chceli zobrať dvojjazyčný názov (...), tak by sme sa pred sčítaním ľudu spojili a presviedčali ľudí, ktorí sa cítia Maďarmi, aby sa k tomu aj hlásili,“ povedal Bugár. Uvedomuje si však, že by sa to, samozrejme, nemuselo páčiť Slovákom, ktorí tam žijú.
Príloha k zákonu o jazykoch národnostných menšín z roku 1999 vychádzala ešte z výsledkov sčítania ľudu v roku 1991. Potom bolo iba jedno sčítanie, a to v roku 2001.
Dnes je na Slovensku 654 obcí, ktoré majú dvojjazyčný názov. Z toho 510 má druhý názov v maďarskom jazyku. Nasledujú obce s rusínskou (68), rómskou (57) a ukrajinskou menšinou (18). Ako jediná má druhý názov v nemčine obec Kunešov.
Autor: R
