V popredí Třeštíkovho záujmu bolo obdobie včasného stredoveku (formovanie včasnostredovekých štátov v stredovýchodnej Európe). Dlhoročný pracovník Historického ústavu Akadémie vied Českej republiky stál pri zrode Centra medievistických (stredovekých) štúdií, ktoré vychováva mnoho nádejných historikov stredoveku. Nikdy sa neusiloval o vedecko-pedagogické hodnosti, ale ochotou počúvať študentov, diskutovať s nimi a nezištne im dávať rady prispel k formovaniu mnohých súčasných historikov.

Intenzívne sa zaoberal aj teoretickými otázkami v histórii. Neustále zdôrazňoval, že dejiny nie sú totožné ani s minulosťou, ani s jej pozostatkami v podobe prameňov. Sú vždy konštrukciou o minulosti, ovplyvnenou historikovou súčasnosťou. Fakty si podľa jeho názoru historici vyberajú na základe určitých kritérií, ktoré sú však často nevedomé, a uvádzajú ich do súvislostí. Jasne z toho vyplýva, že výsledok historikovej práce - "dejiny" sú vždy len výberom, len časťou minulosti.

Třeštík práve tento rok prišiel s prelomovou hypotézou o vyvraždení slávneho rodu Slavníkovcov, ale jeho kniha o jednej z najväčších záhad českých dejín už zostane nedokončená.

Napriek hlbokému ponoru do včasného stredoveku bol Třeštík aj aktívnym glosátorom aktuálneho spoločenského a kultúrneho diania. Jeho nečakaný odchod je považovaný za veľkú stratu pre českú vedu, kultúru i spoločnosť. (hch)