Prvého septembra zomrel legendárny futbalista, najlepší brankár majstrovstiev sveta 1962 v Chile. Mal brazílske futbalové myslenie. Nestačil účelný zákrok, musel byť "umelecký." Chytal v časoch, keď diváci fandili svojmu klubu i svojmu hráčovi. VILIAM SCHROJF (narodený 2. augusta 1931 v Prahe) mal desaťtisíce priaznivcov.
Prvého septembra sa v smútku poklonili - legendárny brankár zomrel.Bol šoumen i smutný klaun. Roky postával pred už neexistujúcim obchodíkom so športovými potrebami svojho syna na rohu bratislavskej plavárne na Pasienkoch. Pomáhal mu. Pozdravil, ľahko sa usmial. Smutne. Nikdy nemal hviezdne maniere, skôr sa vyhýbal, ako hľadal publicitu. Štvalo ho za celú generáciu čílskych vicemajstrov sveta i hráčov bratislavského Slovana zo šesťdesiatych rokov. Hrubo sa na nich zabudlo. Na najlepšieho brankára MS 1962 v Chile špeciálne.
Nespravodlivo zabudnutý
Schrojf si zaslúžil viac pozornosti. Možno to ovplyvnilo i rozdelenie Československa. Nespomenul si na neho bratislavský Slovan, ani náš futbalový zväz. Kým slávni spoluhráči Masopust alebo Popluhár žali úspechy v rôznych anketách, na hviezdneho brankára z Chile sa zabudlo. Do českých ankiet ho nezaradili, pretože hral a žil na Slovensku, Slovákom sa nehodil pre český pôvod.
Európska futbalová asociácia ho v roku 2003 zaradila do nominácie ankety o najlepšieho futbalistu za posledných 50 rokov. Schrojf bol z malého záujmu smutný. Zvykol si povzdychnúť - spomenú si na mňa, iba ak som dobrý pre najakú tú "šaškáreň." Pri oslave sedemdesiatpäťky ho napokon prijal slovenský prezident.
Supervýkon proti Maďarom
Schrojfov výkon vo štvrťfinále čílskeho svetového šampionátu 14. júna v Rancague je natrvalo v klenotnici svetového futbalu. Mnohí odborníci ho dodnes považujú za najlepší všetkých čias. Prezývka "čierna mačka" prischla vtedy brankárovi bratislavského Slovana, pražskému rodákovi navždy. Legendárny maďarský rozhlasový reportér zúfal: "Oni majú Schrojfa, oni majú Schrojfa, Fenyevesimu chytil šancu z metra."
Londýnsky Daily Express napísal: "Maďarský korunný princ umrel a Schrojf mu zatlačil oči."
Hráč bratislavskej Červenej hviezdy Titus Buberník sedel na lavičke náhradníkov. Publicista Imrich Hornáček v knihe Chile 1962 - triumf československého futbalu cituje stredopoliara: "Chvíľami sa už na to nedalo pozerať. Futbalový Verdun. Schrojf lietal z rohu do rohu. Kryl loptu telom, boxoval ju od brány. Čierny dres niekoľkokrát prepotil, ale v jeho tridsiatom zápase za reprezentáciu udržal čisté konto. Pri takej prevahe súpera som to ešte nevidel." Vyhrali sme 1:0.
Dostal nás vo finále, ktoré mu nevyšlo
Futbal je plný irónie. Schrojf vybojoval postup do finále, aj proti Juhoslávii (3:1 pre Československo) zmaril slávnemu Šekularacovi zopár príležitostí. Ešte pred finále s Brazíliou ho vyhlásili za najlepšieho brankára šampionátu.
Tréner československých futbalistov Rudolf Vytlačil sa neskôr v pamätiach vyznal: "Neviem, ako sa to mohlo usporiadateľom stať, ale hodinu pred stretnutím vtrhli do našej kabíny brazílski novinári a hurá na Vilda. Bol taký vyvedený z koncentrácie, že som dokonca uvažoval ho nepostaviť. Ale to by ma asi celý futbalový svet preklial. Schrojf bol celkom iste vtedy najlepším brankárom na zemeguli." Viedli sme 1:0 Masopustovým gólom. Amarildo ihneď vyrovnal falšovanou strelou z uhla. Schrojf čakal center. To až tak jeho gól nebol. Ďalšie dva však úplne. Oslepený slnkom podbehol lopty - 1:3.
Pražské kluby ho nechceli
Schrojf začal v malom pražskom klube Admira VIII. Nemali oňho záujem ani Sparta, Slávia, ani Dukla. Narukoval do krídiel vlasti Olomouc. Tam si ho všimli "šíbri" bratislavského Slovana. Príchod "Gumára", takú prezývku získal ihneď na Tehelenom poli za neopakovateľný mrštný štýl plný parádičiek, zvýšil návštevnosť na tréningoch belasých pomaly na päťtisíc. Dnes toľko nechodí na zápas.
Schrojf bol nevysoký, azda 175 cm. Pohodlne však chytil robinzonádou loptu pod hornou žrďou. Napokon, taký zákrok predviedol aj v čílskom finále s Brazíliou. Slovan bol majstrom hneď v roku 1955, keď do Bratislavy prišiel.
Vildo bol šoumen. Na čiare neprekonateľný v reflexoch, neopakovateľný v huncútstvach.
Ak "nakopol"príbuzného
Za Spartu hral na krídle jeho príbuzný Tadeáš Kraus. Schrojfova robinzonáda dopredu na poslednú chvíľu bola povestná. Pri Krausovom útoku "obohatená" i jemným kopom pätičkou na zadnej časti protihráča. Diváci sa zadúšali smiechom.
"Čierna mačka" dokázala pustiť najškoláckejšie góly sveta. Bol slabší pri centroch. Vedel na ihrisku doslova zaspať. V Hradci Královom si išiel po loptu za čiaru, niekto zakričal - máš ju tam. Mal ju - nie za čiarou, ale v bránke.
Chytal ešte po päťdesiatke
S reprezentáciou sa rozlúčil v roku 1965. V kvalifikačnom stretnutí (prehrali sme 1:2) chcel urobiť svoju robinzonádu vpred. Zle si to vyrátal. Lopta mu po zemi podkĺzla. Na prvý pohľad to vyzeralo, akoby ju prvou fázou gymnastického kotrmelca elegantne pustil po zemi pre radosť súpera.
V Slovane začal v tých časoch už chytať Alexander Vencel, v reprezentácii bola chvíľu situácia opačná. Jednotkou bol Schrojf, Vencel náhradníkom.
Schrojf prestúpil do Lokomotívy Košice. Zachránil ju v lige. Dva roky okúsil futbal popri práci automechanika v austrálskom FC Sydney a na záver kariéry vo Vienne i v Kitsee v Rakúsku. V poslednom klube chytal ako hrajúci tréner v neuveriteľných 52 rokoch.
