Dva týždne sledovala Lada sedan Klebnikova cestou domov, monitorujúc jeho zvyky. V tento večer vodič auta pridal rýchlosť a tesne pred stanicou mu pištoľou Makarov kalibru 9 mm strelil deväťkrát do brucha, nôh a hrudníka. Potom ušiel. Klebnikov zomrel prv, než ho priviezli na operačný stôl, lapený vo výťahu nemocnice po zatvorení dverí.
Kto zabil Klebnikova?
Kto bol na vine? Mohol atentát objednať Boris Berezovský, ruský oligarcha a emigrant odídený do Veľkej Británie, ktorého Klebnikov obvinil, že je "krstným otcom Moskvy" a hlavným podozrivým pri vyšetrovaní medializovanej vraždy? Alebo najal zabijakov niekto zo zoznamu sto najbohatších ľudí Ruska, ktorý Forbes zverejnil vo svojom druhom čísle?
"Klebnikov rýpal do toľkých hlbokých, temných miest, že ho ktorékoľvek z nich mohlo odsúdiť na smrť," napísal kolega-novinár Nicholas Stein.
No o necelý rok ruskí prokurátori oznámili, že vyriešili prípad. Podľa nich Klebnikova zabili na príkaz Chož-Ahmeda Nukajeva, mocného bossa čečenskej mafie, čiže "Obščiny"(komunity). Prokuratúra tvrdí, že Nukajeva rozzúril nelichotivý portrét, aký mu Klebnikov vytvoril vo svojej knihe Rozhovor s barbarom z roku 2003.
Klebnikovovi príbuzní a priatelia spočiatku o tom neboli presvedčení, ale dôkazy zahrnovali odevné vlákna a odtlačky prstov údajných vrahov, nájdené na "únosovom" aute či telefonické záznamy, podľa ktorých sa dvaja Nukajevovi muži pohybovali v blízkosti Klebnikovej kancelárie dva týždne pred vraždou.
No tri roky po Klebnikovej smrti Nukajev nie je ani o krok bližšie k obžalobe. Údajných nájomných vrahov obžaloval moskovský súd v roku 2006, jeho samého však nikto nevidel od jari 2004, keď zmizol do hôr Dagestanu. Nekajevovo meno je stále úzko spájané s čečenskou mafiou, ale je nejasné, či "Choža" naozaj ovláda Obščinu alebo či riadi boj za nezávislosť Čečenska.
Mafiánsky osloboditeľ
Nukajev sa narodil v Čečensku v roku 1954 a študoval právo na Moskovskej štátnej univerzite v 70. rokoch. Založil tam protivládny výbor za oslobodenie Čečenska spolu so Saídom-Chasanom Abumuslimovom, budúcim viceprezidentom Čečenska. Abumuslimov bol zodpovedný za politiku výboru, Nukajev sa staral o financie a zbrane. Vďaka týmto aktivitám ho vyhodili z právnickej fakulty a dostal sa do väzenia za obchodovanie na čiernom trhu a s drogami.
V roku 1980, keď Nukajeva odsúdili na osem rokov väzenia za "zbojstvo", bol už jedným z vodcov čečenskej mafie. Gang získal takú moc, že v roku 1988 vytlačil z mesta tri popredné moskovské skupiny organizovaného zločinu (Ľjubercy, Soľncevo a Balašicha). Čečeni boli k sebe navzájom mimoriadne lojálni, pričom ich jazyk a kultúra znemožňovali infiltráciu do gangu. Pod tlakom polície sa 3-tisíc príslušníkov mohlo roztrieštiť na samostatné skupinky a vytratiť sa do čečenských hôr.
"Naša organizácia odrážala klanovú (rodovú) štruktúru čečenského národa!" povedal Nukajev v rozhovore z roku 1995. Každý klan si zachoval obchodnú nezávislosť, ale vytvoril jednotnú komunitu založenú na pokrvných vzťahoch, kde nebolo miesto pre zradu. Pre porovnanie - ruskí gangstri sedeli vo svojich suterénoch a posilňovali si bicepsy, aby potom "šli von za obchodmi". "Naša sila nezávisela od našich svalov, ale od vnútorného sveta. Psychicky sme boli vždy silnejší než naši nepriatelia."
K jeho najvýznamnejším "obchodným" spojencom patril Berezovský: Nukajev poskytol telesnú ochranu jeho obrovskému automobilovému zastúpeniu Logo Vaz, pričom vyberal nepríjemné dlhy.
V roku 1991 bol Nukajev obžalovaný v prvom súdnom prípade v Rusku podľa novej legislatívy o organizovanom zločine (z vymáhačstva). Znovu ho odsúdili na osem rokov, no on sa úplatkami prepracoval na slobodu.
Vtedy sa vplyv Obščiny tiahol od Vladivostoku po Viedeň, a jej aktivity zahŕňali krádeže áut, prepieranie peňazí, pašovanie ľudí a drog, a predaj plutónia. Tento posledný obchod vyvolal podozrenia, že Obščina vyzbrojovala islamských teroristov. Vskutku, na rozdiel od iných ruských bánd organizovaného zločinu, využívala Obščina výťažok zo svojich akcií čiastočne na financovanie a vyzbrojenie čečenských separatistov, zvlášť počas dvoch čečenských vojen v 90. rokoch. Ostáva nejasné, či Obščina skutočne podporovala nezávislosť, alebo či sa len snažila profitovať z chaosu, ktorý vytvorila vojna a nestabilita.
Financovanie nezávislosti
Keď v roku 1994 vypukla prvá čečenská vojna, ovládala Obščina podľa dokumentu ruského ministerstva vnútra 12 moskovských bánk a mnoho veľkých obchodov, obchodných domov a firiem. "Pôsobenie Čečenov na ruskom území pomáha naplniť pokladnicu Republiky Ičkerija (nezávislé Čečensko)," tvrdilo sa v ňom.
Nukajev velil malej skupine povstalcov a v roku 1995 bol sám zranený v bitke pri Groznom. Potom utiekol do Turecka, kde bol zodpovedný za vykonávanie zahraničnej a hospodárskej politiky novej republiky. Jeho stratégiou bolo využiť ropu a plyn na vybudovanie solídnej podpory Západu. Založil niekoľko investičných projektov veľkého rozsahu ako Kaukazský spoločný trh a Trans-kaukazské energetické konzorcium zahrnujúce americké, britské a saudskoarabské spoločnosti a zamestnávajúce zahraničných poradcov ako Lorda McAlpinea, bývalého pokladníka Toryovskej strany vo Veľkej Británii, a Jacquesa Attaliho, bývalého šéfa EBOR/EBRD. Keď ruské bezpečnostné jednotky urobili raziu v Nukajevovom úkryte v čečenskej mešite v roku 2001, našli dokonca fotky, kde pózoval s Margaret Thatcherovou.
"Ostáva záhadou, prečo sa Margaret Thatcherová, Henry Kissinger a poprední západní obchodníci nevyhli mužovi s takým životopisom," napísali noviny Moskovský komsomolec v roku 1999. No nebola to žiadna záhada. Lord MacAlpine predstavoval finančnú skupinu Goldsmith, zatiaľ čo Margaret Thatcherová bola poradkyňou British Petroleum, spoločnosti obchodujúcej s kaspickou ropou. A dohoda, podpísaná Nujakevom a MacAlpineom v roku 1997 o obnove čečenského ropného komplexu a vedení nových ropovodov, mala hodnotu 3 miliardy USD.
Iná než všetky ostatné
Na začiatku druhej čečenskej vojny Nukajev prešiel do azerbajdžanského Baku, kde financoval niekoľko ilegálnych čečenských novín a povstaleckých skupín a hral poprednú rolu pri mierových rokovaniach s Ruskom.
Zároveň naďalej viedol Kaukazský spoločný trh, aby sústredil ekonomickú moc kaukazských štátov a ponúkal "ochranu" zahraničným ropným firmám fungujúcim v tejto oblasti. Vybudoval tiež "široké spektrum kontaktov v rámci uplatňovania zákona a štátnych mocenských štruktúr v Moskve... a zvlášť v rámci vedenia tajnej služby, FSB," podľa správy Ruského ministerstva vnútra.
"Čečenská mafia je iná než všetky ostatné," povedal novinárovi New York Times. "Mojím poslaním bolo pôvodne chrániť čečenských obchodníkov pred ruskými obchodníkmi. Ale zabíjanie nie je vlastne zabíjaním, ak chránite sami seba."
Na jar 2004 však Nukajev zmizol. Kolovali chýry, že ho zabili pri povstaleckej akcii v Dagestane. Vravelo sa aj, že utiekol.
Dňa 27. augusta tohto roku prokurátori údajne vyriešili vraždu ruskej investigatívnej novinárky Anny Politkovskej z októbra 2006. Páchateľmi boli podľa ruského generálneho prokurátora Jurija Čajku tí ístí ľudia, ktorí stoja za vraždou Klebnikova, a ktorí "žijú za hranicami Ruska... s cieľom destabilizovať krajinu! Medzi zatknutými mužmi boli aj príslušníci FSB; ich vodcom bol údajne Čečen.
Nukajev tu už možno nie je, aby mohol reagovať na tieto obvinenia, ale jeho názory na dôveryhodnosť moskovského systému moci sú známe. Pri vysvetľovaní svojho vývoja od mafiánskeho šéfa k nezávislému vodcovi kedysi povedal, že ruský štát mu viedol ruku: "Keď korupcia pochádza od štátu, nemôžem pred ňou chrániť zahraničné podniky. Nie vtedy, ak je štát mafia."
Zdroje: Oleg Fočkin and Aleksandr Pogončenkov, "Krim Archiva", Moskovskij komsomolec, 1995; "Separatism, Islam and oil", Global Security, 9. október 1999; Jos De Putter, "The making of a new empire", dokumentárny film, 1999; Alexandr Žilin, "The shadow of Chechen crime over Moscow", The Jamestown Foundation, 1999; "From criminal to Islamist: The life of a Chechen rebel", AFP, 16. júl, 2003.
