O niekoľko dní sa do slovenských kín dostane film českého režiséra Milana Cieslara Lebensborn - Pramen života. Lebensborny boli hitlerovskými laboratóriami života - penzióny pre stopercentne zdravý a čistokrvný substrát dokonalej rasy. Do Lebensbornov vyberali mladé ženy odvšadiaľ, kde siahala moc tretej ríše. Tu sa mali pod odborným dohľadom páriť s vybranými dôstojníkmi SS a porodiť „nové pokolenia Germánov“ na základe tej istej tézy, aká vytvorila vyhladzovacie tábory. Nad projektom bdel reichsführer Himmler.

Grétku, čistú blondínku z česko-nemeckého pomedzia, ktorú dovedú do sanatória pre vyvolené, hrá slovenská hrečka Monika Hilmerová. Jej partnera, židovského chlapca, hrá študent herectva z Varšavy Michal Sieczkowski. Podľa vyjadrenia autorov na castingu aj pre drobnejšie úlohy v tomto filme mimoriadne záležalo. Hovoríme s režisérom MILANOM CIESLAROM.

Nie ste prvý režisér, čo sa chopil literárnej predlohy českého spisovateľa Vladimíra Körnera. Úspech s Körnerom mal Vláčil, slovenský režisér Miloslav Luther nakrútil podľa neho film Anjel milosrdenstva. Môže byť Körner zárukou úspechu?

„To by som netvrdil. Je to veľmi zložitý autor, ak ho chcete adaptovať na film.“

Prečo?

„Lebo jeho atmosféra jemne naznačených vzťahov je špecifická a režisér musí jednoznačne štylizovať svet, aby sa k nej priblížil. Ja som počítal ešte s tým, že ma budú porovnávať práve s Vláčilom, ktorý nakrúcal Körnera majstrovsky.“

V jednom rozhovore ste povedali, že vo filme Pramen života sa Körnerovo spisovateľstvo stretlo s vaším filmovým videním. Čo ste tým mysleli?

„Buďme úprimní. Körner je jedným z posledných profesionálnych scenáristov, bol to zážitok písať s ním. Je to síce veľký literát, ale jeho štýl je vizuálny, pretože má v sebe filmového scenáristu a dramaturga. V tom je veľká výzva jeho scenárov. Chcel som nakrútiť moderný film, ktorý diváka osloví obrazmi a čistou emóciou.“

Moderný film na historickú tému?

„Nemá zmysel vysielať posolstvo o tom, aká hrozná bola vojna. To vie už každý. Zato každý sa môže dať strhnúť konkrétnym osudom, pretože ten ho svojím spôsobom aj očistí.“

Očistí?

„Áno. To sa stalo v Prahe, Berlíne, Los Angeles, Jeruzaleme a hádam sa to stane aj v Bratislave.“

Hovoríte o svojom videní. Čo si pod ním môžeme predstaviť?

„Súvisí to s vekom. Viac si uvedomujem, kde žijem, do akého sveta ráno za ruku vediem deti, keď s nimi idem do školy.“

Myslíte, že ten svet je hrozivý?

„Pramen života nie je o fašizme, je o zle, ktoré stretávame dnes aj zajtra. O tom, že o svoje prchavé chvíľky šťastia musíme bojovať a vedieť za ne platiť.“

Príbeh dievčaťa, ktoré pošlú do nacistického sanatória, aby tam poslúžilo tretej ríši ako vhodná žena na šľachtenie dokonalej nordickej rasy, je fiktívny. Sú vo vašom filme aj skutočné udalosti?

„Sú tam čriepky skutočných príbehov tak, ako sme sa ich dozvedeli zo svedectiev priamych účastníkov. Nástupy, rozcvičky, hudba, príbehy Janky i Rózy sú dobovými dokumentmi.“

Téma česko-nemecko-židovských vzťahov sa v českej kinematografii začala objavovať často a vždy zabrala. Šli ste na istotu?

„Keď sme písali scenár, podobná téma nebolo široko-ďaleko. Až tesne pred nami prišli Všetci moji blízki a po nás Musíme si pomáhať. Tieto témy sa, žiaľ, zjavujú vo vlnách, s tým autor nemôže nič urobiť.“

Čo hľadáte v minulosti?

„Paralely k súčasnosti. Vynikajúce historické filmy vždy ukazujú prítomnosť a budúcnosť. Problémy máme stále tie isté.“

Aké?

„Všeobecne ľudské. Sme stále uzlíkom nervov s vyvíjajúcou sa technikou.“

Prečo sa film odvíja - ako ste raz povedali - v neživých farbách zimy?

„Pretože svet, ovládaný mocnosťami zla, je čiernobiely. Potreboval som farby mrazu..“

Predchádzajúci film ste nakrútili podľa knihy Ladislava Mňačka a volá sa Jak chutná smrt. Prečo si vyberáte témy smrti?

„Pramen života je na rozdiel od Mňačkovho príbehu pre mňa najmä filmom o živote a nádeji. Smrť, samozrejme, je ich súčasťou.“

Vaša hrdinka, ktorú hrá Monika Hilmerová, má modré oči a blond vlasy. Páčia sa vám také ženy?

„Samozrejme. Preto som si vybral do hlavnej úlohy Moniku Hilmerovú a ona tu dokázala svoje majstrovstvo. Na nakrúcanie s dvadsiatimi blondínkami na zámku spomínam rád.“

ANDREA PUKOVÁ