BRATISLAVA. Slovenské sánkovanie dostalo cez leto potichu nového kouča štátnej reprezentácie. Waltera Marxa vystriedal mladý, len 29-ročný Ľubomír Mick, donedávna jeho zverenec.
Pred pol druha rokom sa ešte Mick spúšťal turínskym toboganom s Marxovým synom - skončili trinásti. Napriek predchádzajúcej ťažkej havárii na tejto dráhe len o štyri priečky horšie ako na olympiáde 2002 v Salt Lake City. Presne pred rokom sa Mick oženil a usúdil, že stačilo. Pripustil však, že sa možno ešte vráti.
Je to tu. Mick sa však nevracia ako aktívny jazdec, ale ako tréner.
Skončil otec aj syn
Partnerov otec a ich spoločný kouč bol takmer na infarkt, keď sa dozvedel, že po sólistovi Slávikovi končí aj Mick. Ako šéftréner odtiahol ešte celú poolympijskú zimu, ale po nej sa rozhodol skončiť aj on.
Podľa generálnej sekretárky zväzu Márie Jasenčákovej najmä zo zdravotných dôvodov. „Slovenskému sánkovaniu pomáhal najmenej tri a pol desaťročia. Spolu s Dušanom Činčárom ťahal káru, už keď ja som začínala,“ konštatuje päťnásobná olympionička a potvrdzuje, že Marx si zaslúži pomník. „V prípade potreby je ochotný ešte pomôcť.“
Vedno s otcom skončil aktívnu činnosť aj syn, ktorý minulú zimu skúšal bez veľkých úspechov jazdiť sólo. Momentálne si síce krátkodobo privyrába v Taliansku, ale kľúčovo sa s priateľkou stará o jeden z tatranských penziónov.
Pohľad z inej strany
Waltera Marxa staršieho nedávno na poste šéftrénera slovenskej reprezentácie nahradil Ľubomír Mick. „Chlapci sa ma pýtali, či by som sa na to nepodujal a sľúbil som im, že to skúsim,“ vraví. „Učím sa pozerať na veci z inej strany, ako dosiaľ, a zároveň na nich tlačím, aby viac a trochu inak trénovali. Výsledky sa však nedajú očakávať zo dňa na deň.“
Harniš z nádejnej dvojky s Regecom z pôvodných vyše 100 kg už trinásť zhodil a mal by sa dostať na 85 kg. Práve toto duo by malo najbližšiu sezónu jazdiť na chýrnych saniach zdedených po Marxovi a Mickovi. Okrem neho je však k dispozícii aj milé prekvapenie minulej zimy, dvojica Horváth - Kuchár. „Verím aj dievčatám: Sabolovej, Šišajovej a mladej Štefaňákovej,“ pripomína Mick. Zo sólistov ostal jediný - Jozef Ninis. „Dodo je kondične nadupaný,“ teší sa mladý kouč.
Peňazí je čoraz menej
Trénerská robota Micka zjavne teší, ale soptí na podmienky: „Slovenský šport má čoraz menej peňazí. Čakali sme, že bude lepšie, ale je to ešte horšie ako dosiaľ.“
Slovenské sánkovanie nemá doma dráhu, je odkázané na cudzinu. Pred časom však, chvalabohu, dostalo aspoň štartovací trenažér. Práve na ňom naša reprezentácia v týchto dňoch v Tatrách rozbehla tréning. Zatiaľ na suchu a na kolieskových saniach. Len čo sa náležite ochladí, začnú „ľadovať“.
Mick bol v Tatrách fyzicky pri trenažéri, ale duchom pri manželke. V utorok sa ich rodinka rozrástla. Šéftréner sa stal hrdým otcom, synovi dali meno Bruno. Hrdší bude len v prípade, že vychová lepšieho sánkára, ako bol sám, vraví.
A ak sa to nepodarí? „V tom prípade sme s partnerom dohodnutí na núdzovom riešení: že sa pred vancouverskou olympiádou 2012 vrátime do toboganu. Ale obaja veríme, že to nebude treba,“ dodáva.
