Do akej miery je Toyota daná mentalitou Japoncov?
„Toyota je úspešná aj mimo Japonska. Veľmi dobré výsledky majú napríklad jej závody v USA. Takže vysvetlenie, že sú lepší, lebo to majú v krvi, je výhovorka. Samozrejme, existujú rozdiely v prístupe k práci. Slováci alebo Česi napríklad v sebe nemajú veľkú subordináciu, disciplínu a úctu k autoritám. Je to aj tým, že v minulosti nám často šéfovali dosadené figúrky bez prirodzeného rešpektu. Treba však povedať, že okrem úcty a rešpektu k autoritám majú Japonci aj obrovský dar venovať sa detailu. Zaoberajú sa takými drobnosťami, ktoré západný manažér považuje často za banality. Nedávno som videl v jednom ich závode tréningové laboratórium, kde učia ľudí vo výrobe trénovať si zmysly - čuchom, hmatom a sluchom rozpoznávať vibrácie, teplo na stroji či zápach. Jeden japonský manažér raz chodil po nemeckej fabrike a prikladal ucho ku každému stroju. Pri jednom zavolal nemeckého manažéra a povedal mu - ten stroj chce s vami hovoriť. Má zvýšenú teplotu, triašku a hrozí mu vážna choroba. Počúvajte ho!“
Používajú niektoré z manažérskych techník známych z Toyoty aj slovenské firmy?
„Samozrejme, a nielen automobilky. Dôvodom sú potreby súčasného priemyslu, ktorý je typický tým, že sa vyrába veľa druhov sortimentu, ktorý sa navyše často mení. Vyrábajú sa preto čoraz menšie výrobné dávky a výroba sa musí neustále meniť na iný typ produktu. K tomu treba pripočítať obrovský tlak na náklady a výkyvy v zákazníckych objednávkach. Výsledkom sú obrovské požiadavky na pružnosť všetkých procesov. No a v tom sa Toyota vie pohybovať veľmi dobre.“
V čom je teda Toyota iná?
„Akoby sa nesústredila na vývoj a výrobu automobilov, ale na hľadanie a rozvoj talentov, ktoré potom vyvíjajú a vyrábajú úspešné autá. Každý manažér v Toyote je zároveň učiteľ, ktorý vedie svojich spolupracovníkov. Má to dve výhody - ak chce učiť, musí sa učiť a rozvíjať aj on sám. Dobrý učiteľ si zároveň získava úctu svojich žiakov, ktorí ho nasledujú. Takto sa prakticky od druhej svetovej vojny budovala neopakovateľná podniková kultúra, filozofia, ktorá sa dnes nazýva aj Toyota DNA. Skúsenosti a najlepšie praktiky sa prenášajú z človeka na človeka, nie sú popísané v šanónoch a v powerpointových prezentáciách.“
Čo z manažmentu Toyoty preberajú americké a európske automobilky?
„Kopírujú sa hlavne výrobné praktiky, ale Toyota má úplne ináč organizované a riadené aj procesy vývoja výrobkov alebo marketingu. Šéf vývoja nie je administrátor, ktorý kontroluje priebeh projektu. On vyvíja auto a nesie zároveň zodpovednosť za to, že to jeho auto dosiahne plánované trhové podiely. V Toyote sú vo vedúcich funkciách technici, ktorí dokonale rozumejú svojmu zákazníkovi, produktu aj výrobným procesom. Mnohé západné firmy vedú ekonómovia alebo právnici.“
Čím to je, že Toyotu chcú kopírovať mnohí, ale posilňuje sa najmä ona?
„Skúste odkopírovať spôsob myslenia alebo kultúru firmy. Zostanete iba na povrchu.“
