Deviatačka Lucia je oslobodená od telesnej výchovy. Hovorí, že pre chrbticu. Hodinu telesnej výchovy si odsedí na lavičke, alebo ide učiteľke niečo vybaviť. "V našej petržalskej triede sa bežne stáva, že aj polovička dievčat necvičí. Nechce sa im. Vyhovárajú sa, že si zabudli úbor, majú menzes, a tak podobne," povedala. Lucia však pozná aj dievčatá, ktoré cvičia rady. So smiechom konštatuje, že ona k nim nepatrí.
Deti necvičia a priberajú
"Množstvo pohybu, ktoré deti dnes majú, je nedostatočné a jednoznačne prispieva k vzniku obezity," hovorí doktorka Katarína Babinská z Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.
"Žiaci by podľa učebných osnov mali cvičiť tri hodiny na prvom stupni, dve na druhom, tri na gymnáziu a po dve na odborných školách a učilištiach, no realita je veľakrát iná," domnieva sa doktor Branislav Antala z Fakulty telesnej výchovy a športu Univerzity Komenského.
Deti by sa podľa neho mali hýbať najmenej päť hodín týždenne. K povinným trom by sa mali pridružiť dve hodiny záujmovej športovej činnosti. Francúzi už prepojenie povinnej a záujmovej telesnej výchovy vyriešili. Učiteľ okrem povinného úväzku musí tri hodiny učiť v záujmovom športe.
Niektorí odborníci vinia z klesajúcej fyzickej zdatnosti žiakov domácu výchovu. "Ako dôvod vidím slabý vzťah k športu zo strany rodičov. Deti tak nemajú pozitívny príklad," povedala detská lekárka Katarína Šimovičová.
Je chyba v učiteľoch?
Zlý vzťah k športu však môže byť aj výsledkom práce pedagóga. "Telesná výchova často odpadáva, na prvom stupni ju učia univerzálne učiteľky aj vo vyššom veku, ktoré k nej už nemajú vzťah, a to sa prenáša na deti. Lenže zmysel telesnej výchovy je aj v tom, aby deti celoživotne pritiahla k pohybu, a to nielen počas školy, aby si k nemu vytvorili postoj ako k zdravému životnému štýlu," povedal Antala.
"Na Slovensku máme veľa vynikajúcich učiteľov, ale veľa učiteľov má v práci rezervy, málo sa zaujímajú o nové veci, málo sa vzdelávajú. Robia to rutinérsky tradične, čo má negatívny dosah na deti," hovorí Antala. Aj preto bol súčasťou nedávneho kongresu o telesnej výchove a športe aj workshop Škola v pohybe i praktické ukážky využívania nových pohybových a športových činností v telesnej výchove a športe na školách.
Do telocviční by sa mali vrátiť aj žiaci so zdravotnými problémami, ktorí, ak nie je možné ich integrovať, by mali mať vyčlenený predmet zdravotná telesná výchova.
Žiakov treba zaujať
Ako by sa mal telocvik učiť, aby opäť prilákal žiakov a študentov do telocviční? Branislav Antala hovorí, že ponuka aktivít na vyučovacích hodinách, ale aj mimo nich, musí byť širšia a atraktívnejšia. Telesná výchova musí byť viac orientovaná na celú osobnosť žiaka a študenta, aby sa rozvíjal a vytvoril si pritom vzťah k pohybu. Výraznejšie treba prepojiť povinnú telesnú výchovu a záujmový školský šport.
"Učiteľ musí deti získať pre pohyb, osloviť ich, v tom je problém. Posledné roky sa aj u nás záujem o telesnú výchovu a vôbec o šport udržiava veľmi ťažko, lebo má príliš veľa konkurencie. Televíziu, počítač, DVD, rádio, počítačové hry," hovorí Antala.
Školy musia ponúkať žiakom a študentom rôzne druhy pohybových aktivít, ktoré majú pre ne význam, zdravotný dosah a zároveň sú pre ne atraktívne. Ak učitelia deti na hodinách presvedčia a zaujmú, majú vyhrané. Potom si bez problémov nájdu čas aj na záujmovú činnosť.
"Pokiaľ žiakom a študentom ponúknete širokú škálu činností, každé dieťa si niečo nájde," povedala profesorka telocviku na bratislavskom Gymnáziu Jána Papánka na Vazovovej ulici Jaroslava Argajová.
"Nám sa osvedčilo, že vo štvrtom ročníku od pol roka už nedbáme striktne na osnovy, ale im povieme, že nebudeme známkovať výkon, ale dochádzku. Študenti sa sami rozhodujú, čo budú na telocviku robiť. Ak nechcú hrať volejbal, sú v štúdiu, formujú si postavu. To však chce podmienky. Máme ich oproti iným školám takmer ideálne: posilňovňu, štúdio, malú telocvičňu, veľkú, úžasný dvor, takže im môžeme veľa ponúknuť. Potom sa im chce cvičiť," hovorí Jaroslava Argajová. Škole sa darí udržať počet detí oslobodených od telocviku, vlani ich bolo len 35. Aj na tomto gymnáziu však pozorujú pokles záujmu o cvičenie.
"Kedysi sa do mimoškolských športových aktivít zapájalo viac detí ako dnes, záujem ubúda," povedala Argajová. "Veľmi záleží, s akým pohybovým základom k nám školáci prichádzajú. Na mnohých základných školách sa robí pre telocvik už veľmi málo, učiteľ žiakom hodí loptu a hrajte sa. Potom prídu k nám a nie sú naučení cvičiť. My dbáme, aby sa telesná u nás naozaj učila. Máme predpísané učivo, ale snažíme sa tam dať aj zábavné prvky," hovorí profesorka Argajová. Ona sama napríklad učí ľudové tance.
Celosvetový úpadok?
Otázkami telesnej výchovy a športu sa minulý týždeň v Bratislave zaoberalo aj 265 účastníkov z 25 štátov a štyroch kontinentov na medzinárodnom 4. európskom kongrese FIEP. Účastníci konštatovali, že školská telesná výchova musí zostať súčasťou povinného vyučovania na základných a stredných školách. "Žiaľ, celosvetovo výučba telesnej výchovy má skôr trend klesať, ako stúpať, Slovensko nevynímajúc," hovorí Antala.
Kongres riešil aj potrebu prepojenia povinnej telesnej výchovy so záujmovým školským športom. Aby sa nestávalo, že záujmová športová činnosť je redukovaná iba na najvýkonnejšie deti, ktoré školy reprezentujú. "Jej zmyslom musí byť to, aby sa do nej zapojili nielen tí, čo majú predpoklady, ale hlavne tí, čo ju potrebujú," hovorí Branislav Antala.
