Určenie, čo je pre človeka "vysoko" je veľmi individuálne. Pre niekoho môže znamenať vysoko už zvýšené prízemie, iní prežívajú tie "pravé zážitky a oslobodenie" až v extrémnych výškach. "Všeobecne pocity a prežívanie vo vyšších výškach môže ovplyvniť naša psychická dispozícia, to znamená, či máme strach a závrate z výšok. Môže ich ovplyvniť aj tradícia takéhoto bývania," hovorí psychológ Karol Kleinmann.
Už vzhľadom na spomenuté tradície, tam, kde my hovoríme vysoko, v Amerike zrejme ešte nazývajú nižšími podlažiami. Zvyknú si vôbec Slováci na užívanie výškových budov? Psychológ Kleinmann o tom tvrdí: Zvyknúť sa dá na všetko, treba si však uvedomiť, že človek nie je veľmi prispôsobený žiť vo výškových budovách.
Nezvyčajné a "cool"
Bývanie vo výškach bude vyhovo-vať ľuďom, ktorí hľadajú nové, nezvyčajné a atraktívne bývanie. Zaujímavá adresa môže zvýšiť ich osobnú prestíž a ich bývanie bude "cool". Bývanie v oblakoch budú vyhľadávať aj ľudia, ktorým vyhovuje dostupnosť zamestnania, a koncentrácia služieb a zábavy v polyfunkčných komplexoch.
Pozor na fóbie!
Psychológ však upozorňuje: Existuje celý rad ľudí, ktorí by vôbec nemali o bývaní vo výškových objektoch uvažovať. Ide o skupinu osôb, ktoré trápia rôzne fóbie. Fóbie majú tú vlastnosť, že strach spôsobuje veľmi nepríjemná skúsenosť alebo zážitok. "Výšková budova je priam stvorená na vytváranie takýchto situácií. Nemusí to byť len strach z výšok a výťahov, ale aj skutočnosť, že pri rôznych poruchách alebo haváriách sa takzvaný útek do bezpečia značne predlžuje. Osoby, ktoré sa snažia mať všetko pod kontrolou budú v takých podmienkach značne zneistené," hovorí Kleinmann, ktorý zároveň predpokladá, že takéto bývanie nebudú vyhľadávať romanticky založené osoby a ľudia trpiaci depresiami.
Na čo sa treba pripraviť
Takmer každý, kto chce ísť bývať do výškovej budovy, počíta s nádherným výhľadom. Treba však dobre vyberať. Pri určitej hustote zástavby sa veľmi ľahko môže stať, že nový vlastník bude pozerať do okien ešte vyššieho "mrakodrapu". Obyvateľom vo výške a v budovách, kde sa nedajú otvárať okná môžu chýbať niektoré javy, ktoré si pri bývaní povedzme na prízemí ani neuvedomujeme, a predsa ich môžeme mať radi. Nebudete síce počuť ruch ulice, ale nebudete počuť ani spev vtákov, šumenie stromov a dýchať čerstvý vzduch po daždi.
Panika a depresie?
Nielen požiar môže vo výškovej budove vyvolať paniku. Existujú aj iné "štartéry". Vo výškach nad štyridsať metrov sa ocitneme "v strede" intenzívnejšieho prúdenia vzduchu. Búrka z 30. poschodia môže byť síce nádherná, ale iba do momentu, pokiaľ nás z čisto psychologických aspektov nepochytí panika, s príslovečným "čo ak okná nevydržia". Okolitý svet budeme vnímať cez veľké sklenené tabule a pokiaľ aj naše zamestnanie bude v takejto výške, psychológ upozorňuje, že môžeme ľahšie podliehať stresom a depresiám. "Najmä zamestnávatelia budú musieť počítať s tzv. makrostresormi, ktoré spôsobujú umelé klimatické podmienky, ktoré sú v takýchto budovách nevyhnutnosťou. Koncentrácia ľudí na malom priestore vždy vyvoláva napätie a konflikty," mieni Kleinmann.
Autor: ht
