Súčasnú cestnú cyklistiku sprevádzajú škandalózne dopingové odhalenia. Dá sa vyhrať boj s dopingom?
„Nedá. Iba tento nešvár obmedziť. Doping zo športu nikdy úplne nevymizne. Vždy budú jestvovať nepoctivci, stále to bude niekto skúšať. Verím však, že po prijatých opatreniach bude percento dopingových prípadov mizivé.“
Únia prijala etický kódex, v ktorom pretekári tímov Pro tour podpisom potvrdzujú, že nebrali zakázané prostriedky. Aké výsledky priniesol?
„Od etického kódexu som si veľa sľuboval. História cyklistiky nepamätá to, čo bolo na poslednej technickej porade pred štartom Tour de France. V obrovskej sále sa zišlo všetkých 180 pretekárov, všetci rozhodcovia, športoví riaditelia tímov a vedenie Tour. Tam verejne a písomne pretekári sľúbili, že sa dopingu vyvarujú. Neuplynulo ani desať dní a našli sa medzi nimi takí, ktorí sľub porušili. Kontroly v cyklistike sú najtvrdšie zo všetkých športov a treba v nich pokračovať.“
Dopingovým hriešnikom hrozí pokuta vo výške ročného platu.
„Prax by mala byť taká, že svoju ročnú gážu zaplatí pretekár na osobitný fond UCI. Peniaze sa potom majú spätne použiť na boj proti dopingu.“
Zaplatil už niekto z prichytených?
„Zatiaľ ešte ani jeden dopingový prípad nie je doriešený tak, aby boli na účte peniaze. Neféroví pretekári budú namietať, že ak zaplatia, dostanú sa pod životné minimum. Bude dlhší čas trvať, než sa to potom vyrieši súdnou cestou. K slovu sa dostane športový arbitrážny súd v Lausanne.“
Pripravuje UCI aj nejaké nové opatrenia?
„Jedna novinka je už viac-menej známa. Začala sa aplikovať v druhej polovici Tour de France, bude na MS v Stuttgarte, na všetkých pretekoch Pro Tour a postupne aj na menej významných pretekoch. Budú sa uplatňovať tzv. sprievody pretekárov. Každý pretekár vyžrebovaný na dopingovú kontrolu, víťaz etapy a nositeľ žltého dresu bude mať pri sebe sprievodcu, ktorý z neho nespustí oči a nedovolí mu ani vstup do tímového autobusu, kde by sa mohli diať rôzne veci. Obmedzia sa tým možnosti manipulácie.“
Vedia dopingoví komisári o tom, že by na trhu jestvovali zakázané podporné prostriedky, ktoré ešte antidopingové laboratóriá nevedia analyzovať a ich použitie nemôžu dokázať?
„(Úsmev). Nebudem nič konkretizovať, ale výroba zakázaných látok je vždy rok až tri v predstihu pred schopnosťou ich objaviť.“
Ako si vysvetliť, že v cyklistike bolo v poslednom čase toľko dopingových prípadov?
„Pozor, nepovedal by som, že najväčší problém dopingu je v cyklistike. O cyklistike sa len najviac hovorí a píše. Antidopingoví komisári sa na ňu zameriavajú preto, lebo je jedným z najnamáhavejších športov. V známom španielskom zozname operácia Puerto neboli iba cyklisti. Boli tam dve tretiny iných športovcov. V kuloároch sú už známe ich mená, ale nedostali sa na verejnosť. Prečo? To nie som schopný zodpovedať. Keby sa fanúškovia dozvedeli ich mená, boli by šokovaní. Musíme rozlišovať počet pozitívnych dopingových nálezov a množstvo vykonaných odberov. Žiadny šport na svete nemá taký počet dopingových kontrol ako cyklistika.“
Aké boli pravidlá dopingového odberu na Okolo Slovenska?
„Jasne to stanovila Medzinárodná cyklistická únia. Na dopingovú kontrolu išiel povinne víťaz etapy, nositeľ žltého dresu a dvaja vyžrebovaní pretekári. Vykonávali sa ešte náhodné, neplánované kontroly.“
Doping zo športu nikdy úplne nevymizne. Stále to bude niekto skúšať.
Miroslav Janout, antidopingový komisár
