a, presnejšie povedané USA nepotrebujú Európu, kým Európa Spojené štáty potrebuje. Pre zaistenie, trápne, svojho vlastného bezpečia.
Americká skúsenosť však pôsobí i obrátene – zistíte, že ste Európan. Ak sa obsah tohto pojmu v Európe hľadá ťažko a euroskeptici ho budú vždy odmietať, tam za veľkou mlákou je vám to jasné. Ide o čiastkové veci: Európania šetria vypätými emóciami, Američania pre ne nechodia ďaleko. Európania považujú dostupnosť základnej zdravotnej starostlivosti pre všetkých za prirodzenú, Američan považuje za prirodzené, keď niekto zomrie, pretože nemá na lekára. Výrazný úspech v Európe takmer vždy budí podozrenie, zatiaľ čo Američan sa nečuduje, keď sa niekto cez noc stane milionárom.
USA dokážu vyprodukovať tie najlepšie mozgy na svete, rovnako tam však stretnete tridsiatnikov, ktorí sa dodnes nenaučili písať. Čítate si rozpravu dvoch vedcov, ktorí siahajú takmer k dinosaurom, aby našli odpoveď na tlstnutie Američanov, ako olovrant vám však pristane vrecko zemiačikov „king size“, verzia čokoládovej tyčinky Twix a plechovka kakakoly. V Európe by asi nikomu nenapadlo trestať polročným žalárom chlapcov, ktorým z nohavíc vytŕčajú trenírky. USA sú skrátka krajinou neuveriteľných extrémov, zatiaľ čo Európa spokojne drieme v strede. Nikoho už intelektuálne neinšpiruje, nikto sa jej nebojí a nikto ju nepotrebuje do tandemu. Dokonca už ani Afričania či Rusi nie odvtedy, čo červený čínsky drak roztiahol svoje krídla.
Pokiaľ si Európania v pokoji a triezvo nepriznajú kto sú a že potrebujú hlavne sami seba, pôjde to s nimi pomerne rýchlo do, však viete kam. I s ich cynizmom, nihilizmom a skvelým zmyslom pre humor.
