BRATISLAVA. Radu ministrov poľnohospodárstva Európskej únie budú v najbližších mesiacoch čakať ťažké rokovania o budúcnosti trhu s vínom. Podľa hovorcu Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Romana Schönwiesnera komisia už návrh reformy schválila a teraz čaká na pripomienky ministrov z členských krajín.
Proti reforme sa pritom otvorene postavilo napríklad Nemecko či Francúzsko. Súčasný návrh je neprijateľný aj pre slovenské ministerstvo pôdohospodárstva. „Refoma ako celok nezohľadňuje postavenie krajín v severnejších regiónoch, ani krajín s nižšou produkciou, ktoré nevytvárajú nadprodukciu,“ povedala hovorkyňa ministerstva pôdohospodárstva Magdaléna Kráľová.
Stop sacharóze
Jednou zo zmien, ktoré Európska komisia v novele navrhuje, je zákaz používania sacharózy na dosládzanie vína, čo však podľa ministerstva naruší tradičné vinohradnícke postupy v severných oblastiach Európy.
Pri výrobe vína by sa mal používať len vínny mušt, ktorý je však drahší. Únia chce zároveň zrušiť dotovanie muštu. „Docukrovanie nie je opatrením na zvyšovanie kvality vína, ale nástrojom na udržanie výroby osobitných vín v podmienkach, ktoré umožňujú získavať typovo jedinečné vína,“ tvrdí ministerstvo pôdohospodárstva.
Konateľ spoločnosti Slowin František Duroň, ktorý na Slovensku predáva zahraničné aj slovenské vína tvrdí, že dochucovanie vína sacharózou je anomália, ktorá sa vyskytuje už len v severných oblastiach Európy.
Inde na svete je podľa neho podobný postup zakázaný. Ak by sa za súčasnej situácie začal namiesto sacharózy používať na dosládzanie koncentrovaný vínny mušt, nespôsobilo by to výrazné zdraženie vín. Na druhej strane by to podľa neho dotlačilo vinárov využívať jednoznačne kvalitnejšiu surovinu. Za odporom k reforme vidí strach výrobcov z nadväzovania nových obchodných vzťahov s dodávateľmi muštu.
Ak by komisia skutočne presadila zákaz dosládzania sacharózou, výrobcovia muštu z Talianska či Francúzska by podľa riaditeľky Zväzu výrobcov hrozna a vína Jaroslavy Pátkovej stratili časť prirodzenej konkurencie, čo spôsobuje obavy z ďalšieho zvyšovania ceny muštu. „Pričom v súčasnosti nie je možné odhadnúť, o koľko by sa cena muštu a tým aj všetkých akostných vín na Slovensku zdvihla,“ tvrdí Pátková. Nárast cien by sa neprejavil okamžite, ale v priebehu dvoch či troch rokov.
Veľké zmeny
Okrem obmedzení týkajúcich sa dosládzania chce komisia zaviesť aj podporu pre vinárov, ktorí sa rozhodnú opustiť sektor a prestať pestovať hrozno. Týmto opatrením sa má znížiť vysoká nadprodukcia vína v únii. V prvom roku platnosti reformy sa prémia za vyklčovanie hektára vinohradu má zdvihnúť o tretinu oproti súčasnej úrovni. Postupne má výška dotácie klesať. Od roku 2013 zasa plánuje zrušiť zákaz novej výsadby vinohradov.
Únia tiež v reforme pripravila program na propagáciu európskych vín v tretích krajinách, čím chce oživiť pomaly upadajúci vývoz. Ministerstvo pôdohospodárstva však tvrdí, že ani to slovenským opatreniam nepomôže, keďže len mizivú časť produkcie vyvážame do zahraničia a domáci výrobcovia by sa viac mali zamerať na domáci trh.
Zmeniť sa majú aj pravidlá označovania vín etiketami, kde komisia predpokladá zrušenie triedenia vín podľa akosti. Väčší dôraz by sa podľa návrhu reformy mal klásť na regionálny pôvod vína, čo podľa Pátkovej naruší tradičný spôsob značenia a bude miasť spotrebiteľov.
