Okamžite sa však rozbehli spory, či za rukojemníkov platiť, alebo nie. Či ich de facto vykupovať, alebo hrať na nervy teroristom a nepustiť z princípu ani groš. Alebo či rukojemníkov vymieňať za odsúdených zločincov.
Američania a Kanaďania vyhrešili Soul, že zaplatením 20 miliónov dolárov nielen povzbudzuje ďalších Afgancov k páchaniu ohavných činov, ale i financuje odpor fundamentalistov. Dá sa povedať, že zabitie budúceho amerického vojaka bude financované tak trochu zo štátneho rozpočtu Južnej Kórey.
Lenže, nech už sa o výkupnom diskutuje donekonečna, nikto ešte nenašiel univerzálny recept, ako sa v podobnej chvíli zachovať.
Prvého septembra si celý svet spomenul na tragédiu v juhoruskom Beslane, kde zahynuli stovky detí. Všetci vyčítajú Rusku na čele s prezidentom Vladimirom Putinom, že s únoscami nerokoval, neponúkol im peniaze či čokoľvek iné, lebo životy detí sú nadovšetko.
Nikto nemôže súdiť ľudí, že sú ochotní za záchranu svojich príbuzných urobiť čokoľvek bez ohľadu na politické dôsledky. Rodič by zaplatil koľko môže a ešte aj pridal prepitné. Keď sfanatizovaní hrdlorezi unesú 23 misionárov, tak nezostáva nič iné, len sa ich snažiť zachrániť. A 20 miliónov dolárov za dvadsaťtri životov nie je veľa.
