V najvyššej súťaži ste zaznamenali už svoj tretí gól. Ktorý z nich bol cennejší?
„Zhodou okolností som ich strelil v zápasoch, v ktorých sme vždy zvíťazili. Prvý gól som dal v Ružomberku Hajdúchovi (0:3). Každý gól je cenný, ale mňa najviac potešili tie dva nedeľňajšie pred domácim publikom do siete brankára Boroša. Pri striedaní som si od divákov vyslúžil potlesk, čo ma veľmi potešilo.“
Hrali ste takmer bez chýb. Prečo vás tréner Weiss v 68. min vystriedal?
„Bol to môj prvý zápas, ako som po zranení nastúpil v základnej zostave. Predtým som bol ja tým hráčom, ktorý prišiel na ihrisko až v priebehu stretnutia. Nie som ešte stopercentne kondične pripravený. Preto sa ma tréner spýtal, kedy chcem byť vystriedaný.“
O aké zranenie išlo?
„Mal som poranenú chrbticu. Liečil som sa osem mesiacov. Ešte aj teraz mám predpísané každodenné cvičenia. Aj touto cestou chcem poďakovať ľuďom, ktorí ma dali do poriadku a pomohli mi opäť sa dostať na ihrisko hrať futbal.“
Od mladých rokov ste hrali v Slovane, neskôr v nemeckom Duisburgu i v Trenčíne. Rozmýšľate o svojej ďalšej budúcnosti?
„Som rád, že som dostal dôveru trénera Weissa, keď ma postavil do základnej zostavy. Teraz nás čaká dvojzápas v prvom kole Pohára UEFA s Panathinaikosom Atény. Aj tu by bolo dobré, keby som strelil nejaký ten gól. Samozrejme, že chceme aspoň jedno stretnutie vyhrať a postúpiť do skupinovej fázy. V kabíne vládne víťazná nálada. Teraz myslím len na najbližšie zápasy.“
