je dnes moderné. A keď už si mnohí myslia, že je ten správny čas na rodičovstvo, diagnóza im zmarí všetky plány. Neplodnosť je výsledkom aj rôznych civilizačných faktorov. O liečbe neplodnosti i faktoroch, ktoré ju spôsobujú, hovorí docent Jozef Války, vedúci lekár a garant projektu centra asistovanej
reprodukcie ISCARE.
Aký je súčasný stav neplodnosti v populácii?
Výskyt mierne stúpa, hlavne v súvislosti s mužskou neplodnosťou. Tento trend negatívne ovplyvňujú aj niektoré civilizačné faktory. Veľa žien chce mať dieťa vo vyššom veku, kedy plodnosť klesá. Často im vysvetľujem, že môžu síce vyzerať ako Linda Evangelista, no nemusia mať šťastie ako Cherie Blairová, ktorá spontánne otehotnela aj po štyridsiatke. Vo vyššom veku sa častejšie prejavujú aj niektoré choroby. Už to nie je ako pred sto rokmi, keď mali ženy 12 detí a pravidelne rodili. Odsúvajú tehotenstvo a preto sú náchylnejšie na civilizačné choroby, ako je endometrióza. Spoločnosť je presexualizovaná, ženy sú vystavené mimovoľným dotykom, pohľadom mužov a tieto v nich vzbudzujú zvýšené prekrvenie v malej panve, čím sa zvyšuje náchylnosť na uchytávanie endometrióz. Odhliadnuc od Černobyľu, od polovice 80. do začiatku 90. rokov sa veľmi chemizovalo a chemikálie sa dostávali do kravského mlieka. To zase pôsobilo na pohlavné žľazy chlapcov, čoho výsledkom je súčasný vzostup neplodnosti. Je to aj dôsledok nárastu pohlavne prenosných chorôb, ktoré často súvisia s rôznymi sexuálnymi praktikami, ako je skupinový alebo análny sex.
S akými prípadmi neplodnosti sa stretávate najčastejšie?
Asi v 70 percentách párov nachádzame chybu aj u muža, v 45 percentách sú neplodní muži, rovnako sú na tom ženy, 10 percent je nevysvetliteľných. Dnes sa však na každom stupni snažíme uplatniť genetiku. Zisťujeme genetickú situáciu v rodine a ako jediní v SR robíme genetické rozbory spermií, fragmentáciu DNA (zisťovanie prejavov poškodenia spermií) a FISH diagnostiku spermií, v rámci ktorej lokalizujeme genetické chyby. Prínosnou je predimplantačná genetická diagnostika embryí, kedy z trojdňového embrya odoberieme vzorku, vyšetríme ju a vieme určiť rôzne ochorenia, predpovedať potrat, určiť pohlavie. Niektoré genetické chyby sú totiž viazané iba na pohlavie.
Môžete uviesť nejaký príklad? V rodine, kde je už jeden postihnutý chlapček a kde bolo jasné, že sa môže narodiť iba hemofilické dieťa, sa napokon narodilo zdravé. Diagnóze sa dalo predísť, ale museli sme zabezpečiť, aby to bolo dievčatko. Ochorenie prenáša, ale nie je choré. Je to citlivá otázka, ale myslím si, že nikto nemá právo nariaďovať, aby sa rodili postihnuté deti, keď tomu vieme predísť.
Čo považujete za úspech svojho pracoviska?
Zaviedli sme prenos jedného, maximálne dvoch embryí. Dieťa netreba chcieť za každú cenu. Američania prenášajú aj päť embryí, čím zvyšujú pravdepodobnosť, že sa niektoré uchytí. Stáva sa ale, že sa narodia pätorčatá, často trvale poškodené a spoločnosť má s nimi obrovské výdavky. Robia to aj niektoré pracoviská u nás, no potom ich zabíjajú, čo sa mi nezdá etické. Hrdí sme aj na dozrievanie vajíčok v inkubátore. Vajíčka sa odoberajú nezrelé. Takto sa dá predísť hyperstimulačnému syndrómu a žena nie je vystavená účinkom extrémnych dávok liekov.
Čo čaká pár, ktorý sa rozhodne k vám prísť?
Prvoradé je stanoviť presnú diagnózu, liečba musí byť cielená. Obaja partneri sa vyšetria - u muža ide o genetické, urologické, hormonálne a laboratórne vyšetrenia, u ženy začíname hormonálnymi vyšetreniami, následne sa zisťujú zmeny na rodidlách. Robí sa laparoskopia, čo je optické vyšetrenie brušnej dutiny, aj ďalšie vyšetrenie maternicovej dutiny hysteroskopicky.
Naše poisťovne uhrádzajú zákrok do 38. roku života (+365 dní), ak žena nepodstúpila interupciu, nebola sterilizovaná a existuje zdravotná indikácia čiže niektorý z akceptovaných zdravotných problémov.
Tých indikácii je osem. Najčastejšie ide o zapchaté vajcovody, ďalej to sú endometrióza, ovariálny faktor, endokrinné príčiny, mužský faktor, imunologický a genetický faktor a uvádza sa aj nevysvetliteľná sterilita. Čo v prípade, že žena nespĺňa vekovú hranicu?
Ak ju prekročí, ostáva možnosť hradiť si výkon i liečbu. Základná liečba asistovanej reprodukcie - liečba najnižšími možnými dávkami hormónov a výkon stojí asi 20 až 25 000 Sk.
Aké sú bežné náklady na liečbu?
Záleží to od príčin neplodnosti. Pred 8 rokmi vznikla dohoda s poisťovňou, na základe ktorej sa prepláca základný výkon. Je to asi 28 000 Sk. Štátne poisťovne však majú dlhé poradovníky. A muži sú všeobecne diskriminovaní, lebo výkony nutné pre riešenie mužskej sterility neprepláca a už vôbec sa nehradia genetické vyšetrenia, hoci majú obrovský význam. Lepšie je totiž predísť situácii, kedy sa narodí dieťa s postihom. Veď ošetrovanie hemofilického dieťaťa stojí poisťovňu minimálne 2 milióny Sk ročne, vysoké sú aj výdavky na ošetrovanie dieťaťa s Downovým syndrómom a najväčšími sú výdavky na ošetrenie nedonosených trojčiat či štvorčiat.
Aké sú náklady na liečbu muža a genetické testy? Ak operujeme v našich podmienkach, asi 30 000 Sk. Ak sa odoberajú spermie a zavádzajú sa do vajíčka, za tri sa platí 6000 Sk, za viacej 13 000 Sk. Na genetických testoch sú veľmi drahé testačné sondy. Vyšetrenie troch embryí stojí 25 000 Sk, šiestich 35 000 Sk.
Aká je úspešnosť, že sa dieťa narodí?
Úspešnosť je u nás asi 40-percentná, ale my prenášame aj zmrazené embryá a tie toto percento ešte zvyšujú o 20 percent. Do hodnotenia centier však treba zaviesť novú filozofiu. Nejde o čísla, ale, zdravé deti.
Po akom čase sa dá vylúčiť alebo potvrdiť gravidita?
Prvý test sa robí po 14 dňoch, o ďalšie dva týždne už pozorujeme srdiečko.
Čo ak je prenos neúspešný?
Podľa mňa by sa nemal cyklus opakovať do pol roka, teda ak chceme získať čerstvé vajíčka.
Čo ak vajíčko chýba...
Takých žien je čoraz viac. Alternatívou je darcovstvo. Ideálne sú mladé darkyne, ktoré už raz porodili. Musia ale absolvovať liekovú prípravu a ísť do narkózy. Náklady hradí príjemca.
V roku 1991 sa narodilo prvé takto počaté dieťa na Slovensku. Zmenil sa odvtedy prístup verejnosti k "skúmavkovým" deťom ?
Áno, úžasne. Fakt je, že informovanosť slovenského pacienta sa zmenila o tisíc percent. Niekedy je ale časovo veľmi náročné vysvetliť pacientom všetko, čo chcú a čo by aj mali vedieť.
Silvia Pňačková
