„Konečne!“ zareval, keď pretínal cieľ záverečnej tisícpäťstovky. Po prvých disiciplínach to s Romanom Šebrlem vyzeralo skôr na prepadák, ako na triumf. Ešte po ôsmej nanajvýš na bronz. Napriek tomu napokon dvíhal ruky vozvysok.
„Bolo to najvydrenejšie víťazstvo, aké som kedy získal,“ priznal pred kamerou Českej televízie. Olympijským aj európskym šampiónom sa stal na druhý pokus, svetovým však až na šiesty.
Česká atletika čakala na zlato šesť rokov. Potom deň po dni prišli dve: o prvé sa postarala oštepárka Barbora Špotáková, o druhé Šebrle.
„Aký to bol desaťboj? Bláznivý,“ smial sa. Ako na hojdačke. Stovka za 11,04 ho rozčúlila, po diaľke (765) utrúsil: A je to v háji. Výška (212) ho vrátila do hry. Navyše, odstúpili dvaja Američania: po štvrtej disciplíne Bryan Clay, po šiestej Tom Pappas. V skoku o žrdi však bol zasa nad priepasťou: dvakrát neskočil základných 440 cm. „Myslel som si, že ma klepne pepka,“ vravel. „Znova sa však potvrdilo, že v desaťboji sa nikdy netreba vzdať.“
Po 8. disciplíne strácal Šebrle na skvelého Jamajčana Mauricea Smitha 221 a na Kazacha Dmitrija Karpova 110 bodov. Garde zmenil oštepom: hneď na prvý pokus sa skvostne trafil a dosiahol osobný rekord 71,18 m. Smith so zraneným lakťom za ním zaostal o 17,57 m, čiže o 265 bodov. Razom bolo všetko inak. V záverečnom behu na 1500 m stačilo ustrážiť si prvenstvo.
Oštep môžu vyhlásiť v Čechách za národnú disciplínu. Nielen Špotáková, aj Šebrle získal zlato vďaka nemu.
V necelých 33 rokoch má už všetko, čo sa dá dosiahnuť. Bude končiť? „Nebláznite, kariéra sa mi iba začína,“ vybľafol. Neblafoval. Vzápätí potvrdil, že nemyslí len na Peking 2008, ale aj na Londýn 2012.
„Problém nie je vek, ale zdravie,“ dodal.
Autor: mo