požičal známy, a vybral som sa hľadať cestu. Po chvíli som ju našiel, asfaltka za mestom, naokolo nijaké domy, dobrý výhľad, dookola len suché buriny. Zastal som a začal vyberať fotoaparát. V tej chvíli sa za mnou zjavilo auto. Najprv zatrúbenie, potom vystúpili dvaja chlapi v civile a ukázali služobné preukazy. Polhodinový výlet sa zmenil na celovečernú tortúru. Bol som zbalený príslušníkmi gréckej tajnej služby.

Na začiatku sa všetko zdalo byť v poriadku. Nemal som pri sebe podozrivé veci ako zápalky či zapaľovač, mal som väčšinu dokladov a fotoaparát. Napriek tomu ma po zbežnej kontrole odviedli na policajnú stanicu, zavreli do kancelárie a začali vypočúvať. Prvú polhodinku som musel vysvetľovať, že Slovakia a Slovenia sú dve rozdielne veci a že nemám cestovný pas so sebou, pretože sme tiež členmi EÚ. Druhú polhodinu som vysvetľoval, že motorka nie je moja a patrí známemu, ktorý mi zabudol dať doklady. Všetko za začalo komplikovať. Motorka bola zjavne registrovaná na inej adrese, pretože známy sa nedávno presťahoval. Moji tajní ho teda v databázach nevedeli nájsť.

Zrazu sa mnou začali zaoberať šiesti vyšetrovatelia naraz. Vypočúvania sa predlžujú, pýtajú sa ma na všetko možné, pre istotu vždy tri až päťkrát, v rozstupe dvoch minút. Zisťovanie totožnosti mojich rodičov, známych, dôvody cesty do Grécka, dôvody fotenia, či pre niekoho pracujem, zisťovanie adresy, kde bývam, vypytovanie sa na telefónne čísla, na môj pas, motorku, jej doklady, ako som ju získal, prečo mám tri Visa karty a tak ďalej.

Neskôr sa vypočúvanie prenieslo do priamejšej roviny, pýtali sa ma na nejakých gréckych kamarátov, rôzne mená, ktoré som nikdy nepočul, súčasné dianie v krajine. Po dvoch hodinách sa zdvihli traja z nich a šli sme k môjmu bytu. Po príchode zostal jeden so mnou v aute, dvaja šli dnu do domu a pýtali sa na mňa. Potom sa vrátili do auta a odviezli ma späť na stanicu.

Jeden z nich bol menej odmeraný a cestou naspäť mi povedal, že všetko je fajn, známy príde za nami aj s dokladmi od motorky a dodal, že rodičia sa o mňa báli.

Známy naozaj dorazil, najprv mu vyšetrovatelia kládli otázky, no vo chvíli, keď ukázal svoj grécky občiansky, prestali. Založili novú kôpku papierov do novej zložky a okolo desiatej som bol vonku. Slová na rozlúčku zneli takto: „Nabudúce to už nerob a nechoď do kopcov, keď sú naokolo požiare.“

Autor: Lukáš Lehotský lukaslehotsky.blog.sme.sk