Richard Avedon nepozná hranice. Suverénne prekračuje hranice medzi štylistickými a technickými obmedzeniami fotografie. Tancuje medzi frivolnými obrazmi módy a psychologickými výrazmi portrétov. Päťdesiat rokov sa delí s publikom o svoje pocity. Všetko, čo našiel, sa dá nájsť v jeho fotografiách. Už pred osemnástimi rokmi sa dostal do Siene slávy prestížneho newyorského Art Director‘s Clubu. Podľa magazínu Photo District News z minulého roku sa stal najvplyvnejším fotografom vo svete módy v dvadsiatom storočí.

Priestor na meditácie

„Všetci fotografi sú vo svojom videní presní. Nikto z nich však nie je pravdivý,“ povedal Richard Avedon vo svojej Autobiografii. „Pochopil som to pri svojich portrétoch. Sú viac o mne ako o ľuďoch, ktorých fotím. Možno to tak má byť. Myslím, že celé umenie je o kontrole. Je to konflikt medzi kontrolou a stratou kontroly.“

Výsadné postavenie Richarda Avedona vo svete fotografie sa potvrdilo v polovici 90. rokov, keď svetom putovala jeho retrospektívna výstava. Svoju púť odštartovala v newyorskom Whitney Museum, neskôr bola v Kolíne nad Rýnom, Miláne, Londýne a skončila v Minneapolis Institute of Arts. Komunikatívnosť jeho fotografií a najmä portrétov nadchla aj slávneho filozofa Rolanda Barthesa, ktorý pre magazín French Photo povedal: „Pozrite sa na Avedonove portréty: v nich skutočne uvidíte paradox všetkého veľkého umenia. Extrémna dokončenosť jeho obrazov otvára priestor na extrémnu nekonečnosť meditácií a uvažovania o vlastnom ja.“

Prvá výstava Richarda Avedona v treťom miléniu sa otvára budúci týždeň v newyorskej galérii C&M Arts. Potrvá do 10. marca a je pripravená v spolupráci s Fraenkel Gallery v San Franciscu. Jej názov je príznačný About Faces – O tvárach. Avedon pracuje výhradne v ateliéri. Izoluje ľudí od ich prostredia a ponára sa do hlbín ich duše. „Často cítim, že ľudia ku mne prichádzajú ako k lekárovi-psychológovi alebo k veštcovi svojej budúcnosti. Chcú nájsť odpoveď na otázku, akí sú. Čím sa však zaoberám v skutočnosti? Nebezpečnými situáciami, ktoré obchádzajú človeka. Je jasné, že iba tie sa stávajú mojimi vlastnými, o ktorých uvažujem a s ktorými sa stretávam. Je to veľa alebo málo? Pre mňa to stačí.“

Móda ako fotopríbeh

Richard Avedon sa narodil roku 1923 v New Yorku a už počas navštevovania školy De Witt Clinton High School v Bronxe redigoval časopis The Magpie so spolužiakom Jamesom Baldwinom, s ktorým sa stretol neskôr pri práci na knihe Nothing Personal – o hnutí za občianske práva. V roku 1942 sa dostal do fotografickej sekcie obchodného loďstva Spojených štátov. Svet módy ho privítal v roku 1951. Stal sa kmeňovým fotografom Harper‘s Bazaar (1951 – 1965), Vogue (1966 – 1988) a roku 1992 vedúcim fotografom magazínu The New Yorker.

Jeho sláva rástla geometrickým radom a zastavila sa až na úplnom strope. Kto sa postavil pred Avedonov objektív, ten niečo znamenal. Fungovalo to však aj v opačnom garde. Koho si Avedon zavolal do svojho štúdia, ten sa stal slávnym. Jeho vplyvu sa nevyhol ani hviezdny Herb Ritts, ktorý sa k nemu hrdo hlási: „Keby nebolo Avedona, bol by som stále na začiatku. Keby nebolo Avedona, svet fotografie by bol značne chudobnejší.“

Richard Avedon sa však cez hľadáčik nepozeral len na celebrity. Fotografoval vojnu vo Vietname, bol aktivistom rôznych združení za občianske práva. „Svet je pestrý, osudy ľudí mnohoraké. Viem, že ak chcem pochopiť ľudí, musím vidieť život aj z jeho odvrátenej strany. Možno, že sa tomu budete čudovať, ale aj svet módy je o tom. Samozrejme, vo fotografii musí byť prítomný príbeh. Vtedy divák uvidí viac ako usmiatu modelku s bezchybnou postavou.“ ĽUDO PETRÁNSKY