BRATISLAVA. Ceny energetických plodín v dôsledku nárastu výroby biopalív dosahujú toto leto maximá. Týka sa to najmä kukurice a pšenice. Ako ovplyvní nástup nových palivových technológií vývoj v poľnohospodárstve, teraz predpovedať nevie nikto. Hrozí nám skokový nárast cien potravín ako napríklad v Mexiku, kde vyšli ľudia do ulíc protestovať proti drahej kukurici? Aj keď je kukurica v Mexiku hlavnou potravinou, tamojší roľníci ju radšej predávajú pre vyššie ceny do USA na výrobu biobenzínov.
Vyššie ceny pšenice
Na Slovensku minulý týždeň stúpla cena potravinárskej pšenice o 72 percent na 6218 korún v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka. Kŕmna pšenica stála 5740 korún, čo znamená ročný nárast o 59 percent. Burzy totiž ešte nepoznajú samostatnú položku plodín určených na výrobu biopalív.
Cena kukurice bude známa až o niekoľko týždňov, keď sa u nás začne žatva. „No podľa situácie na svetových burzách môžeme čakať, že kukurica bude oproti minulému letu podstatne drahšia aj na Slovensku,“ povedal Juraj Horal z Pôdohospodárskej platobnej agentúry.
Podľa neho biopalivá na náraste týchto obilnín majú svoj podiel, určiť ho presnejšie je však ťažké. „Podobná situácia ako v Mexiku nám však určite nehrozí. Podľa trhových analytikov nárast cien obilnín dosiahol toto leto vrchol, na budúci rok by ich ceny mali rásť výrazne menej,“ doplnil. Na druhej strane cena repky olejnej, z ktorej sa u nás vyrába bionafta, sa prakticky oproti minulému roku nezmenila.
Poľnohospodári sa rôznia v názoroch
Poľnohospodári sa na vplyv rozvoja biopalív na svoj biznis pozerajú rôzne. Predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Ivan Oravec si myslí, že za tohtoročné vysoké ceny pšenice a kukurice môže predovšetkým nepriaznivé počasie a zvýšený dopyt v Ázii. Až potom podľa neho nasleduje vplyv biopalív. Oravec hovorí, že ak by sa dopyt po plodinách na výrobu biopalív v budúcnosti potvrdil a narástol, slovenskí roľníci sú ho pripravení uspokojiť. „V rastlinnej výrobe môžeme zvýšiť kapacitu ešte o 20 percent. Buď intenzifikáciou výroby, alebo využitím voľných plôch,“ spresnil Oravec.
Predseda poľnohospodárskeho družstva v Mlynici Ľudovít Dorko naopak biopalivá vníma ako silného hráča na trhu. „Biopalivá sa poľnohospodárom zjavili z ničoho ako úplne nový odberateľ, čomu sa veľmi tešíme,“ hovorí. Ceny podľa Dorka rastú už rok, len si to ešte nik nevšíma. „Keď ste si pred rokom mohli kúpiť rožok za korunu, teraz už nie,“ dodal. Dorko je aj skeptickejší k voľným kapacitám, ktorými by poľnohospodári mohli uspokojiť dopyt bez výrazného zvyšovania cien. „Pestovať dačo nové sa dá len na úkor niečoho iného. Produkciu budeme predávať tomu, kto ponúkne vyššiu cenu,“ povedal Dorko.
Slovnaft zvyšuje výrobu biopalív
Na Slovensku sa na výrobu biopalív najviac používa kukurica a repka olejná. Slovnaft z repky vyrába bionaftu a z kukurice bioetanol, ktorý sa pridáva do benzínu. Kým podiel bionafty na celkovej produkcii Slovnaftu bol v prvom polroku minulého roka 26 percent, v tomto roku to je už 57 percent,“ povedal hovorca Slovnaftu Anton Molnár. Tento rok Slovnaft vyrába 95oktánový benzín už len výlučne s obsahom biozložky.
Napriek týmto číslam je podľa Molnára ťažké predpovedať, či výroba biopalív bude rásť. „Závisí to od mnohých faktorov, najmä od ceny nafty, kurzu eura a legislatívy,“ spresnil. Keďže cena biopalív je oproti klasickému uhlíkovému palivu výraznejšie vyššia, práve legislatíva výrazne ovplyvňuje dopyt. U nás je napríklad určený podiel biozložky v motorových palivách do päť percent.
Biopalivá presadzuje únia
Tieto faktory skôr prepokladajú nárast dopytu. Podľa Molnára Európska komisia totiž presadzuje, aby biozložky tvorili do roku 2020 až 10 percent palív používaných v Európskej únii .
