„V poslednom čase máme toľko tropických búrok, že to znemožňuje rybárom, aby s chatrnými loďami vyšli na more,“ sťažuje sa indonézska environmentalistka Moekti Handajani Soejachmoenová. Ide o začarovaný kruh. Rybári tak prichádzajú o zdroj obživy, ich ekonomická situácia sa zhoršuje, nemôžu poslať deti do školy, aby si zabezpečili lepší život (na snímke Reuters).
Zatopené ostrovy
Podobne sú na tom aj farmári, ktorých častejšie trápia záplavy a následne suchá. Soejachmoenová tvrdí, že svet musí konať a zabrániť ďalším klimatickým zmenám. Len Indonézii hrozí, že príde až o dvetisíc ostrovov, ak sa zvýši svetová hladina oceánov .
Vo Viedni sa tento týždeň zišlo vyše tisíc odborníkov na globálne otepľovanie a diskutujú o tom, ako ďalej bojovať proti klimatickým zmenám. Ide o dôležité kolo rokovaní pred decembrovou schôdzkou na Bali, kde majú ministri životného prostredia odštartovať dvojročné rozhovory o zmluve, ktorá nahradí Kjóto. Platnosť protokolu sa skončí v roku 2012. „Čas sa kráti. Musíme konať teraz, aby sme zabránili najhorším možným vplyvom klimatických zmien,“ vyhlásil nemecký minister Sigmar Gabriel.
Kjótsky protokol zaväzuje 35 priemyselne najvyspelejších krajín, aby o päť percent znížili emisie z úrovne roku 1990. Avšak najväčší znečisťovatelia - Spojené štáty a Čína nie sú jeho súčasťou.
Amerika je iniciatívna
Prezident George Bush pomaly signalizuje ochotu rokovať a koncom septembra vo Washingtone zorganizoval stretnutie pätnástich najväčších znečisťovateľov planéty. Čína predstavila vlastný program, ktorým chce zlepšiť energetickú efektívnosť o 20 percent.
Nová správa OSN varuje pred tým, že vlády a súkromné firmy budú musieť vynaložiť až 150 miliárd eur ročne na to, aby udržali skleníkové plyny aspoň na súčasnej úrovni.
Podľa vedcov má otepľovanie najhorší vplyv na najchudobnejšie štáty sveta, ktoré zaň nie sú ani zodpovedné. Príkladom môže byť juhoafrické Lesotho, ktorého ekonomika stojí na poľnohospodárstve. Za posledné roky zažíva dvakrát silnejšie suchá ako v 80. rokoch.
Tieto štatistiky by mali byť výzvou najmä pre priemyselne vyspelé štáty vrátane strednej Európy. V rámci pomoci Afrike by mali v prvom rade znižovať vlastné emisie.
Zmeny klímy
Rast teploty Zeme medzi 1,8 až 4 °C do roku 2100.
Ohrozenie potravinovej bezpečnosti: vysušovanie kontinentov ohrozí poľnohospodárstvo.
Rozpúšťanie ľadovcov a rast úrovne oceánov – záplavy.
Nedostatok vodných zdrojov – môže sa týkať až polovice populácie Afriky a časti Číny.
Zhoršenie zdravia obyvateľstva – napríklad nárast ochorení na maláriu.
Nepredvídateľnosť počasia – extrémne suchá, búrky.
Zdroj OSN
