Ako prvé na Slovensku zaviedlo školské rovnošaty pred pätnástimi rokmi bratislavské Súkromné gymnázium Mercury. Jeho terajšia riaditeľka Ľudmila Čižmárová hovorí, že to dodnes neľutujú. "Máme pozitívne skúsenosti. Spočiatku to bolo dané filozofiou školy, ktorá sa sústredila na potreby ekonomického trhu a na jazyky. Ekonomický a diplomatický sektor sa všade na svete riadia zvyklosťami v klasickom obliekaní," hovorí riaditeľka.
"Uniformy nám vlastne pomáhajú v tom, aby sa pozornosť školákov sústredila na dôležité veci - tvorivosť, aktivitu, rozvíjanie fantázie - a nie na to, čo majú oblečené. Práve oblečenie sme chceli potlačiť do úzadia, aby sa nemuseli žiaci medzi sebou porovnávať. Ráno tak nestrácajú čas premýšľaním o tom, čo si obliecť. Odpadajú debaty o tom, aký výstrih je ešte vhodný do školy alebo, či chodiť v teplákoch na vyučovanie."
Podľa riaditeľky Čižmárovej sa školáci v uniformách inak správajú ako keď sú ležérne oblečení na futbale.
Tmavomodrá uniforma s logom školy na saku pozostáva z nohavíc alebo sukní, malé dievčatká nosia šatové sukničky, mladší chlapci majú kratšie sako žaket, starší dlhšie. Dnes je už doplnená o jemne prúžkovanú vestičku. Pri slávnostných príležitostiach majú dievčatá kostýmy, chlapci obleky a viazanku ľubovoľnej farby. Doplnky sú povolené biele.
Samozrejme, že ohlas okolia nie je vždy iba priaznivý. Riaditeľka hovorí, že sa stretávajú aj s názorom, že z detí robia predčasne dospelých. V ďalších uniformy evokujú pionierske rovnošaty, na ktoré majú trpké spomienky.
Riaditeľka však za rovnošatami stojí. "Uniformy vytvárajú medzi našimi súčasnými študentmi a absolventmi pocit spolupatričnosti. Pripomína to atmosféru športových klubov." Za uniformy sú vraj vďační aj žiaci. "Školské uniformy vychovávajú a deti to neskôr ocenia," povedala Čižmárová.
