Zavedenie uniforiem do škôl rozdeľuje učiteľov i rodičov. Skúseností krajín, kde sa dlhodobo nosia školské uniformy, sú v mnohom pozitívne. Školáci sa netrápia nad tým, čo si obliecť, cítia spriaznenosť ku škole, do ktorej chodia, nikto podľa oblečenia nemôže posúdiť, či má jeho nositeľ bohatých, alebo chudobných rodičov. Na Slovensku však táto tradícia nemá korene. Prvými lastovičkami sú súkromné školy.
Štartovacia čiara by bola rovnaká
"Zavedenie školských uniforiem by pomohlo aj učiteľom," domnieva sa psychologička Eva Farkašová.
"Učiteľ neraz musí v triede riešiť situácie, ktoré vznikajú práve z toho, že nie každé dieťa je oblečené a obuté v trendových veciach, ktoré v detskom kolektíve letia a takíto jedinci sa stávajú v kolektíve outsidermi, ktorí majú veľmi ťažkú pozíciu. Deti sa im môžu vysmievať, môžu mať k nim iný vzťah. Jednotné oblečenie by v takýchto situáciách mohlo pomôcť. Deti by v škole mali rovnakú štartovaciu čiaru," hovorí psychologička. Jednotné školské oblečenie by deťom mohlo prospieť aj v tom, že by sa ináč pozerali na svet a nielen cez materiálne hodnoty.
Naše ministerstvo školstva podľa jeho hovorkyne Viery Trpišovej zatiaľ o zavedení školských uniforiem neuvažuje.
Vnútorný poriadok školy hovorí aj o oblečení
Učitelia sú v postoji k uniformám rozdelení. "Nie som zástanca uniformity, a neviem si ani predstaviť reakciu rodičov. Rovnošaty by predstavovali ďalšie finančné náklady," povedala riaditeľka bratislavskej Základnej školy na Kulíškovej ulici Antonia Snehotová.
Oblečenie školákov u nich rieši vnútorný poriadok školy. V ňom je zakotvené, že žiaci nesmú v škole oblečením propagovať žiadne zakázané hnutie, drogy a podobne. Riaditeľka pripúšťa, že z času na čas v škole riešia spolu s rodičmi aj otázky obliekania detí, lebo vždy sa nájdu jedinci, ktorí chcú na seba upútať. Akceptáciu detí so značkovým aj neznačkovým oblečením podchycujú triedni učitelia, pomáha aj školská psychologička. "Veľa sa dá v tomto smere dosiahnuť na hodinách etickej výchovy, kde sa deti rozhovoria o tom, prečo chcú upútať pozornosť oblečením a prečo sa chcú odlišovať."
Medzi školy, kde uniformy zaviedli, patrí aj Súkromná združená stredná škola v Dolnom Kubíne. "Zaviedli sme ho v záujme reprezentácie školy a jej študentov. Počas existencie školy sme nezaznamenali žiadny disciplinárny problém, čo znamená, že smer tvorby vlastného imidžu a osobnosti s podporou školy je v súčasnosti najlepší," hovorí riaditeľka Alena Hrivnáková." Podľa nej sa študenti nosením školských rovnošiat učia vystupovať nielen pred pedagógmi a ostatnými študentmi, ale aj pred okolím, ktoré vníma takéto fungovanie školy pozitívne. Reakcie okolia sú ale rôzne.
Reprezentácia školy
Ďalšou školou v Dolnom Kubíne, kde sa rozhodli pre rovnošaty, je nová Súkromná základná škola s materskou Jánoš, kde privítajú žiakov 3. septembra prvýkrát. Štatutárka školy Ingrid Bruncková to zdôvodňuje anglickým pôvodom majiteľky školy, ktorá žije vo Veľkej Británii aj s deťmi, pre ktoré sú rovnošaty samozrejmosťou. "Vyskúšame to, zatiaľ sú rodičia v Dolnom Kubíne rovnošatám naklonení," hovorí Ingrid Bruncková.
Anketa Čo si o rovnošatách myslia školáci
Romana Sabová, 13-ročná, 8-ročné gymnázium Sereď. "S rovnošatami nesúhlasím, každý by mal nosiť to, čo chce a čo sa mu páči."
Monika Tagajová, 10-ročná, Sereď. "S rovnošatami by som asi súhlasila."
Lenka Pauerová, 11-ročná, Sereď. "So školskými rovnošatami nesúhlasím. Rada nosím tričká, sukne, pestré farby a rovnošaty sú fádne."
Lenka Šramová, 17-ročná, Stredná zdravotnícka škola, Trnava. "Som za rovnošaty, páčia sa mi, v našej škole by sa hodili biele."
Silvia Križanová, 14-ročná, základná škola, Vinohrady nad Váhom. "Zotreli by sa majetkové rozdiely medzi spolužiakmi, všetci by boli oblečení rovnako. Som za to." (bej)
Čo hovoria na uniformy rodičia?
Natália Neuwirthová, Bratislava, dvaja synovia (obaja absolvovali súkromné osemročné gymnázium a po celý čas nosili školské uniformy): "Ako matka som problém so školskými uniformami synov nemala. To skôr riešili ľudia na ulici, susedia, ale našli sa takí aj v rodine. Kým staršiemu klasika v obliekaní vôbec neprekážala, mladší vôbec nie je oblekový typ a k módnym trendom má veľmi blízko. Vyriešil to po svojom, po vyučovaní nosil to, čo mu bolo blízke, v škole to jednoducho neriešil. Nemyslím, že by školská uniforma mojich synov nejako poznačila. Svoju individualitu prejavovali ináč ako oblečením."
Aneta Hovoričová, Kremnica, dcéra a syn: "Uniformitu vôbec nemám rada, a tak myšlienku školských uniforiem zavrhujem. Stále mám zlý vnútorný pocit z modrých košieľ. Ostal mi od čias, keď sme mali pionierske rovnošaty. Jediný prínos vidím v tom, že deti by si nezávideli oblečenie a možno by sa zmazala časť rozdielov medzi nimi. Zdá sa mi to však málo v porovnaní s tým, že naše deti na tejto tradícii neodrástli, ťažko by sa s tým zmierovali. Moja dospievajúca dcéra by z toho mala určite traumu, lebo je vo veku, keď sa musí od všetkých odlišovať."
Ivan Klátik, Bratislava, jeden syn a jedna dcéra:
"Zažil som uniformy v detstve. Otec pracoval v Maďarsku a ja som tam chodil na základnú školu. V tých časoch tam boli školské uniformy povinné. Mne to prekážalo, a preto som ich odporcom. Každý by mal chodiť oblečený v tom, v čom sa cíti dobre. Platí to aj pre deti. Nech si pestujú svoj vlastný životný štýl."
Drahoslava Jánska, Stupava, traja synovia:
"Mne to pripomína povinné pionierske uniformy. Prečo by mali byť deti uniformované? Ja som za zachovanie ich individuality. Ak je ich oblečenie čisté, nech si chodia, v čom chcú."
