Podľa opozície by mali konať Jureňa aj Fico.
BRATISLAVA. Námestník riaditeľa Slovenského pozemkového fondu Branislav Bríza podpísal 10. apríla zmluvu, na základe ktorej sa stala 85-ročná Alžbeta Csepyová z Komárna vlastníčkou lukratívnych pozemkov neďaleko Donovál.
Ide už o šiestu podozrivú zmluvu s reštituentmi z južného Slovenska, ktorú podpísal Bríza. Urobil tak v čase, keď bol vtedajší riaditeľ fondu František Hideghéty (SMK) na dovolenke. 10. apríl bol posledným dňom, keď mal Bríza plnú moc.
Z dokumentov, ktoré má SME k dispozícii, navyše vyplýva, že fond zrejme antedatoval zmluvu s reštituentkou Csepyovou. Na dokumente je rukou prepísaný dátum.
„Ak je to pravda, minister pôdohospodárstva Miroslav Jureňa by mal okamžite konať,“ myslí si poslanec Pavol Frešo (SDKÚ). Jureňa aj fond pritom doteraz tvrdili, že nedošlo k porušeniu zákona ani interných predpisov.
„Tých náhod je už akosi priveľa,“ reagoval jeho kolega Zsolt Simon (SMK).
Opozícia bude žiadať vysvetlenie už na najbližšom rokovaní výboru 4. septembra. Pozvanie dostal aj minister Jureňa z HZDS, pod ktorého fond spadá. Ak nedostane opozícia uspokojivú odpoveď, otvorí problém aj počas schôdze parlamentu.
Brízu nedávno kritizoval aj vicepremiér Dušan Čaplovič zo Smeru, podľa ktorého by sa mala jeho konaním zaoberať koaličná rada.
„Pán Bríza je skutočnou tvárou Ficovej politiky. Napriek vyjadreniu premiéra, že bude pri každom zlyhaní okamžite konať, tak zatiaľ nič neurobil. Nech teda koná,“ vyzval Fica poslanec Simon.
Bríza je aj predsedom správnej rady pozemkového fondu, ktorú menuje vláda. Premiér však cez svoju hovorkyňu Silviu Glendovú zopakoval, že za činnosť fondu zodpovedá minister.
Jureňa síce minulý týždeň pripustil, že Bríza konal v rozpore s etikou, z funkcie ho však neodvolal. Hovorkyňa rezortu Magdaléna Fajtová včera povedala, že na aktuálnu kauzu minister zareaguje, až keď dostane relevantné podklady. Vraj to bude ešte tento týždeň.
Zdržanlivé je zatiaľ aj HZDS. „Vzhľadom na to, že voči pánovi Brízovi boli medializované viaceré podozrenia však predpokladám, že sa tým budeme zaoberať už na najbližšom rokovaní,“ povedal Kovarčík.
Vedenie strany aj poslanecký klub sa stretnú na budúci týždeň.
Falšovanie zmluvy?
Fond navyše pri uzatváraní zmluvy s Csepyovou zrejme nedodržal stanovený postup.
Pred podpisom zmluvy s reštituentom musí totiž najskôr zistiť, či ide o poľnohospodársku pôdu alebo stavebné pozemky. Potom osloví príslušný pozemkový úrad, aby vypočítal cenu za štvorcový meter. Súčasne musí preveriť, či už neboli na predmetných pozemkoch uplatnené reštitučné nároky. Fond si však všetky dokumenty vyžiadal až v polovici mája – teda mesiac po podpise zmluvy.
Na jednom z dokumentov, pod ktorým je Brízov podpis, je dokonca rukou prepísaný dátum z 30. apríla na 30. marec – to znamená pred termínom podpisu zmluvy s Csepyovou. Bríza v ňom súhlasí, aby jej nároky riešil regionálny odbor fondu v Banskej Bystrici, kam spadajú aj Donovaly.
„Je možné, že došlo k antidatovaniu. Každá zmluva má však viacero kópií, ktoré treba vzájomne konfrontovať,“ hovorí právnik Pavel Nechala z Transparency International.
Pravdepodobnejšie podľa Nechalu je, že fond obišiel vlastné interné predpisy. „Vzhľadom na všetky medializované prípady som presvedčený, že vôľa uskutočniť túto transakciu bola silnejšia, ako dodržanie štandardného postupu,“ myslí si.
Bríza na otázky SME nereagoval, vraj tak urobí dnes.
Realitná kancelária?
Pozemky neďaleko Donovál Csepyová obratom predala súkromnej firme Disa.
„Postup fondu pripomína činnosť realitnej kancelárie,“ povedal Nechala.
Konateľ spoločnosti Disa Jozef Varga odmietol so SME komunikovať: „Nemám čas. Dovidenia.“
Podobne reagovala aj Csepyová, respektíve jej právnička Alíz Szúcs. „Pani Csépyová čakala na reštitúcie 16 rokov, to však nikoho nezaujíma. Viac vám nepoviem, moja klientka si to neželá.“
Denník SME už informoval, že Bríza podpísal podobné zmluvy aj s inými reštituentmi z juhu Slovenska, ktorí dostali atraktívne parcely v podtatranskej obci Veľký Slavkov. Jedným z nich bola aj Csepyová.
Ďalšia reštituentka dostala pôdu vo Vígľaši neďaleko Zvolena a obratom ju predala súkromnej firme, ktorá chce v obci postaviť priemyselný park.
Pre prevody pozemkov vo Veľkom Slavkove už prebieha v pozemkovom fonde poslanecký prieskum, ktorý podnietila opozícia. Prieskum pokračuje v septembri.
Firma rýchlo získala priestor na golfové ihrisko
DONOVALY. Pozemky, ktoré dostala od fondu reštituentka Alžbeta Csepyová, sú v katastrálnom území obcí Baláže a Podkonice.
Zaujímavé sú najmä svojou polohou, tri kilometre od strediska Donovaly. Firma Disa, ktorá ich kúpila, tam chce postaviť golfové ihrisko.
„Určite sa dajú využiť aj na bytovú výstavbu či chaty,“ hovorí miestny podnikateľ Ján Palúch, ktorý sa cíti byť konaním fondu podvedený.
VIDEO: Ján Palúch o pozemkoch
VIDEO: Eugen Korda
Od roku 1995 mal Palúch spomínané pozemky v prenájme, využíval ich na poľnohospodárske účely. Pred dvoma rokmi podpísal zmluvu, v ktorej sa fond zaviazal, že ak pridelí pôdu reštituentom, oznámi mu to ešte pred jej prevodom do vlastníctva tretích osôb.
Fond to však urobil až v polovici júla - šesť týždňov po tom, ako previedol kataster pozemky na Csepyovú.
Palúch chce preto proti fondu podniknúť aj právne kroky. Je presvedčený, že ho obišli zámerne, aby sa nestihol skontaktovať s Csepyovou ešte predtým, ako ju oslovila firma Disa.
„Dvanásť rokov tu hospodárime, aj my by sme mali záujem dohodnúť sa na odkúpení alebo prenájme tých pozemkov,“ hovorí Palúch.
Za zvláštne považuje aj to, ako rýchlo sa firma dohodla s Csépyovou na kúpe pozemkov. „Niekedy to trvá rok aj dva. Nemám dôkazy, ale myslím, že bol do toho zapletený aj fond.“
Palúch dostával na pôdu, ktorú mal prenajatú od pozemkového fondu, dotácie z ministerstva pôdohospodárstva. „Hoci máme zmluvu na päť rokov, po dvoch rokoch musíme znížiť objem obhospodarovanej pôdy o 60 hektárov. Neviem, či nebudeme musieť vrátiť aj dotácie – vrátane pokuty.“
(vag)
Ako sa presúvali pozemky pri Donovaloch
10. apríla podpísal Bríza zmluvu, na základe ktorej prešlo takmer 600tisíc štvorcových metrov neďaleko Donovál na Alžbetu Csepyovú,
30. apríla sa Bríza vyjadril, že súhlasí, aby sa reštitučné nároky Csepyovej riešili v Banskej Bystrici. Dátum bol neskôr rukou prepísaný na 30. marec,
9. mája požiadal regionálny šéf fondu v Banskej Bystrici Dušan Caban obvodný pozemkový úrad o informáciu, či boli na parcely v Podkoniciach, kde je časť reštituovaných pozemkov, uplatnené reštitučné nároky, v rovnaký deň sa Caban obrátil na starostu Podkoníc Jozefa Jamricha, aby zadefinoval, o aké pozemky ide, zároveň požiadal obvodný pozemkový úrad, aby určil cenu pozemkov v Podkoniciach, starosta Podkoníc odpovedal Cabanovi 14. mája, pozemkový úrad o tri dni neskôr,
22. mája požiadala Csepyová kataster v Banskej Bystrici o zápis vlastníckeho práva k reštituovaným pozemkom, kataster jej vyhovel 1. júna,
11. júna sa stala vlastníkom pozemkov firma Disa,
12. júla fond oznámil Jánovi Palúchovi, ktorý mal dovtedy pozemky v prenájme, že prechádzajú do vlastníctva tretích osôb.
