O otca prišiel mladý George už ako 13-ročný. Lady Villiersová sa rozhodla, že pre chlapca bude najlepšou školou pobyt vo Francúzsku, kde sa mal naučiť jazyk a zdokonaliť v šerme a tanci.
Modrooký obľúbenec
Budúci vojvoda bol dobrým žiakom. Keď sa o niekoľko rokov vrátil do Anglicka, nemal konkurenciu v tanci a behaní. Ženy obdivovali jeho atletickú postavu a krásne modré oči.
Jeho matka si zaumienila, že jej syn sa za každú cenu dostane na kráľovský dvor. Slabosť kráľa Jakuba I. pre dobre vyzerajúcich mladých mužov bola verejným tajomstvom. George mu do oka padol v lete 1614 počas pravidelnej „inšpekčnej“ cesty po krajine.
To, že sa stal jeho favoritom mladý Villiers, nebolo náhodou. Na dvore zápasili o kráľovú priazeň rôzne kliky, ktoré sa snažili presadiť svoje zámery. Zásluhou kráľovho vtedajšieho obľúbenca Roberta Carra hrala prím skupina zasadzujúca sa za spojenectvo s katolíckym Španielskom. Odporcovia tohto smeru, ktorí poznali panovníkove homosexuálne sklony, pochopili, že fešák George je pre nich šancou na ovplyvňovanie kráľa.
Aby mu mohol byť každý deň na očiach, získal post dvorného čašníka. Medzi jeho podporovateľov patrili napríklad budúci lord kancelár Francis Bacon, arcibiskup z Canterbury, ale aj kráľovná Anna. Obľúbil si ho aj korunný princ Karol.
Potom, ako Robert Carr upadol v roku 1616 do kráľovej nemilosti, lebo sa aj s manželkou zaplietol do vraždy šľachtica, nestál Villiersovi už nik v ceste.
Kráľov spoločník, radca a dôverník
Panovník z neho postupne spravil kráľovského komorníka, hlavného správcu svojich stajní a bez toho, aby sa preslávil na bojovom poli, aj rytiera Podväzkového rádu. V roku 1617 nasledovalo udelenie titulu vojvodu z Buckinghamu a prijatie do kráľovskej tajnej rady. Strmý postup zakončilo v roku 1619 vymenovanie do funkcie veľkoadmirála, ktorá bola dovtedy rezervovaná výhradne príslušníkom vysokej šľachty.
Akú podobu mal Buckinghamov vzťah s kráľom v skutočnosti, isté nie je. Kráľ vedľa seba potreboval spoločníka, radcu a dôverníka. Buckinghama v listoch oslovoval „moje sladké dieťa a manželka“. V časoch baroka, ktoré mali radi kvetnaté zveličovanie a výstrednosť, však nešlo o nič mimoriadne.
Buckingham rozhodne nebol len homosexuálom. Svedčia o tom jeho ľúbostné aféry so ženami. Zvádzal dokonca aj manželku francúzskeho kráľa Ľudovíta XIII. Annu Rakúsku. Táto aféra z neho neskôr urobila postavu Dumasovho románu Traja mušketieri. Zálety mu tolerovala aj manželka Katherine Mannersová, ktorá pochádzala z katolíckej rodiny a z lásky k nemu konvertovala na protestantizmus. Buckinghmovo pôsobenie vo vysokých štátnych funkciách v prvých rokoch 30-ročnej vojny však bolo pre Anglicko obdobím porážok a diplomatických neúspechov. Dcéra kráľa Jakuba, Alžbeta, bola manželkou Fridricha Falckého, ktorý prijal korunu českého kráľa a znepriatelil si tak Habsburgovcov.
Na jeho podporu sa snažil Buckingham sprostredkovať spojenectvo so Španielmi, ktoré mal potvrdiť sobáš následníka trónu Karola so španielskou infantkou Máriou. Pytačky v Madride sa však skončili fiaskom.
Milovaný i nenávidený
Neúspechmi sa skončili aj Buckinghamom organizované vojenské podujatia v rokoch 1625 až 1627, ktorých účastníci neboli dostatočne vycvičení ani vyzbrojení.
Skrachovala námorná výprava do španielskeho Cádizu aj kontinentálna pod velením lorda Mansfelda na pomoc Falcku.
Potom, ako Francúzsko odoprelo pomoc Fridrichovi, vyslal Buckingham flotilu, ktorá mala vyslobodiť obliehanú pevnosť francúzskych protestantov La Rochelle. Do Anglicka sa však nevrátila ani polovica jej mužstva.
Z Buckinghama spravili neúspechy jedného z najnenávidenejších mužov v Anglicku. Jeho odvolanie požadoval aj parlament, nový kráľ Karol I. sa však svojho ministra vždy zastal. Jeho reputáciu mala napraviť nová, tentoraz už lepšie vyzbrojená výprava na pomoc La Rochelle. Ešte pred jej vyplávaním ho však v Portsmouthe 23. augusta 1628 prebodol nespokojný dôstojník John Felton.
Autor: Martin Hagara
