Ani dnes tomu - v istých prípadoch - nie je inak. Táto teória ostala zakonzervovaná ako pravidlo pre ľudí, ktorí môžu a majú podporovať umenie, a nenaučili sa to robiť.
V znamení festivalov
„Keď chcete robiť divadlo ako my, naučíte sa to aj s minimom peňazí. Otázka je, dokedy,“ hovorí člen bratislavského divadla SkRAT a šéf A4 - Nultého priestoru Ľubo Burgr.
Od septembra až do decembra sa bude tento kultúrny stánok niesť v znamení festivalov - ako prvý príde na rad medzinárodný festival poézie Ars Poetica, potom každoročný Next. Ďalšie programy pripravujú filmové a hudobné sekcie a chystajú sa tu aj hosťovačky našich i zahraničných súborov.
Sezónu odštartuje SkRAT 14. septembra úspešnou inscenáciou Umri, skap a zdochni. Do konca roka bude viac cestovať po zájazdoch než hrať pod strechou A-štvorky, no počas jesenných mesiacov chystá zároveň dve nové veci.
Po čase opäť sebe, milovanej
S nápadom urobiť inscenáciu s pracovným názvom Sebe, milovanej, parafrázujúc titul knihy ruského revolučného básnika Vladimira Majakovského, prišla Inge Hrubaničová.
„Niekedy sa človek ocitne v období, keď si túži život zariadiť viac sám pre seba, a nie robiť stále niečo pre niekoho iného. Preto vznikla táto parafráza,“ hovorí. Zároveň sa objavila myšlienka na hru so ženským pohľadom na svet.
Inge sa tak nepriamo vracia k inscenácii Len čajka si omočí nohy v mojich slzách, ktorá vznikla v roku 1993 v divadle Stoka. Hrala v nej hlavnú úlohu ako herečka, speváčka i autorka niektorých textov.
Po takmer desiatich rokoch od derniéry tohto predstavenia prišiel opäť čas urobiť si akési self-sumárum. „Prehodnotiť predstavy, ideály, možno aj ich straty,“ hovorí Inge. „V poslednom období sme sa dostali viac k akémusi oblúkovému textovému divadlu, teraz asi začneme opäť rozbíjať formu, pôjde pravdepodobne o mikroscény rôzneho charakteru. A mám chuť po dlhom čase si opäť zaspievať.“
Jej texty budú zhudobňovať kolegovia z kapely Požoň sentimentál, hra by však mala obsahovať aj úryvky z hudby, ktorá autorku v živote oslovila. V spleti žánrov sa okrem autorských skladieb objaví napríklad prerobená verzia árie Normy v podaní Márie Callas, Je t' aime herečky Jane Birkinovej ako svedectvo o erotickom uvedomení, ale aj krásna ária z opery Dido a Aeneas anglického barokového skladateľa Henryho Purcella. „Mohla by to byť vlastne taká koláž poznaného, milovaného, popieraného, zavrhovaného a zároveň niečoho, čo pretrváva z detstva a má stále čaro osobného šperku,“ spresňuje Hrubaničová. Na inscenácii sa bude podieľať aj Zuzana Piussi a mužské osadenstvo divadla - Ľubo Burgr, Vlado Zboroň, Vít Bednárik, Dušan Vicen, počíta sa i so spoluprácou Milana Chalmovského.
Požičané od Gogoľa
Alúzia ruskej klasiky sa objavila i v pripravovanej hre pod režijným vedením Dušana Vicena. Má pracovný názov Mŕtve duše a doterajšie debaty tvorcov svedčia o tom, že pôjde o kolektívnu tvorbu. „Je to iba inšpirácia názvom, dúfam, že konečne dospejeme viac k pohybovému predstaveniu. Už dávnejšie sme sa naň chystali, ale zakaždým sme sa toľko rozprávali, že nám výsledok nakoniec ušiel do konverzačky,“ hovorí režisér Dušan Vicen.
„Názov sme si od Gogoľa požičali možno aj preto, že budeme riešiť stratené existencie, jednotlivcov vsadených do rôznych prostredí. No bude fajn, ak sa objaví aj žieravá irónia.“
Z inscenácie Nemusím veľa, stačí dobre preniesli „skraťáci“ jednu scénu aj pred kameru. Približne dvadsaťminútový film Láska - krátky film o Zorrovi, bude mať premiéru v októbri.
Koho lepšieho
A4–Nultý priestor sa naďalej borí s priestorom, v ktorom divadlo SkRAT pôsobí. Vo foyeri chýba reštaurácia, na ministerstve kultúry stále prebiehajú rokovania, ako s priestorom naložiť.
S prevádzkovateľmi tohto priestoru v budove na Námestí SNP zatiaľ nikto nekonzultuje. Podľa Ľuba Burgra by však nutne potrebovali aj klimatizáciu a sociálnu výbavu.
„Začínam mať pocit, že sme tu len preto, že momentálne nikoho lepšieho nemajú. To nám k motivácii nepridá, hoci sme, samozrejme, veľmi radi, že ľudia si zvykli. Máme svojich divákov a náš priestor môžeme považovať za etablovaný.“
