Ktosi raz povedal, že veľké príbehy sú mŕtve. Omyl. Nikdy neboli a stále nie sú. Dôkazom nech je hoci
i sedemdielna potterséria, štyri hlavné a iks vedľajších kníh Tolkiena či letmý pohľad na opakujúce sa pokračovania v kinách.
Príbehy sú ľudskej podstate to najvlastnejšie. Preto tak radi čítame, presnejšie aj preto tak radi čítame: rozprávky. Pritom nie vždy to musia byť „rozprávky“ pre deti.
Ani prozaický debut britskej spisovateľky Susanny Clarkovej, vezúci sa na populárnej vlne literárnej fantastiky, nie je tak úplne „detskou“ knižkou. Temná atmosféra príbehu o návrate mágie do Británie, situovanom do začiatku 19. storočia, pripomína skôr Gaimanových komiksových hrdinov či Sapkowského Zaklínača, než roztopašníctvo Terryho Pratchetta či mravoučné metafory Lewisovej Narnie. Preto môže jedna z jej postáv, distingvovaný džentlmen Lascalles, chladnokrvne a bez rozpakov zastreliť svojho bývalého priateľa, preto sa féerom dáva do zálohy časť prsta, a preto Jonathan Strange, jedna z dvoch hlavných postáv, na napoleonskom bojovom poli oživuje mŕtvych.
Apropo féeri, kým v klasickej fantasy literatúre natrafíte na elfov, trpaslíkov, orkov či trollov, Clarková si vystačí len s jednou čarodejnou rasou, féermi. Tieto magické bytosti sú však všetko, len nie sympatické stvorenia. Kradnú ľudí, bez rozpakov ich zabíjajú a ich spoločenská prestíž sa odvíja azda od množstva umučených nepriateľov. Napriek tomu sú však tieto postavy pre príbeh kľúčové.
Pre príbeh, kde sa mágia v Británii najskôr iba hľadá, no keď sa nájde, jej použitie vyvoláva skôr otázky než odpovede. Na bojových poliach Španielska síce Britom pomáha, doma však spôsobuje zničenie niekoľkých ľudských osudov. K tomu rozpory medzi dvoma mágmi, keď Strange, ten praktickejší, nedbá na obmedzenia a začne sa zahrávať s jej temnou stránkou. Cesta do pekla je totiž vždy vydláždená dobrými úmyslami, aj keď ide o záchranu vlastnej ženy.
Napriek tomu ho však Clarková urobila sympatickejším, než je ufrflaný dogmatik Norrell. Práve prvá časť knihy, venovaná Norrellovmu príchodu do Londýna a spoločenskému etablovaniu mágie, je podstatne menej zábavná než Strangeova časť. O vynikajúcej atmosfére príbehu už reč bola, no i tak sa autorka niekedy nevyhla zbytočným opisom. Preto kniha miestami beží a miestami prešľapuje na mieste.
Možno keby Clarkovej debut nemal vyše osemsto strán a autorka ho dokázala „zosekať“ na takých šesťsto, bola by táto kniha ešte lepšia. Takto je „iba“ zaujímavým a dosť originálnym príbehom z čias, keď mágia vstúpi do spoločnosti plnej večierkov, salónov, lordov a cylindrov.
Susanna Clarková: Jonathan Strange & pán Norrell. Preklad: Oľga Kralovičová. Alman. Brno.
