Do mixzóny prišiel mávajúc rukami. Neskôr zrozpačitel. Kladivári nie sú zvyknutí na extra slávu. Huriavk v spleti mikrofónov nie je pre nich.
Rozprával sa, no už ho volali na stupeň víťazov. Stačil dopovedať podstatné: „Po zlom prvom prišiel dobrý druhý pokus - 80,60 metra, potom jeden slabší a piaty mi sadol takmer ideálne. Dobre načasované nášvihy, presné zrýchľovanie pri otočkách a dobrý odhod. Predsa čosi chýbalo, pár centimetrov k osobnému rekordu.“
Charfreitag ho má 81,81 m z roku 2003. „Druhý najlepší hod života na majstrovstvách sveta je však dobrá vizitka.“
Prekáračky o centimetre
Súťaž mala grády. Po druhom pokuse bol Charfreitag tretí dva centimetre za Bielorusom Devjatovským. Piatym sa dostal na striebornú priečku. O tri centimetre pred Deviatovského. Viedol Slovinec Kozmus - 82,29.
„Bol som si istý striebrom. To, čo predviedol v záverečnom pokuse Bielorus Tichon, som nečakal, hoci je to muž poslednej chvíle. Hodiť v takej vypätej situácii 83,63 m je úžasné,“ hovoril náš medailista.
Predtým na ploche dlhšie zháňal slovenskú vlajku. Tichon a Kozmus už so svojimi pobehovali, pózovali.
Najskôr objal Kozmusa
Charfreitag objal prvého Kozmusa. Slovák a Slovinec. Na tribúne sa nás vypytovali, aký je v tom rozdiel a ako treba presne vyslovovať meno Charfreitag.
Pre Japoncov bol pondelok dňom D. Hádzal ich idol - Kodži Murofuši. Štadión bol takmer vypredaný. Dookola veľkej plochy pre kladivárov úplne.
Tlačová beseda sa začala zdvorilosťami. „V Japonsku hádžem rád. Keďže som teraz získal prvú veľkú medailu, budem mať na túto krajinu senzačné spomienky,“ lichotil úprimne Charfreitag.
Aj Kozmus získal prvú medailu z veľkého podujatia. Tichon tretie zlato po sebe. Všetci zo stupňa víťazov sa zhodli: „Bola to najlepšia a najnapínavejšia súťaž, akú sme zažili. O žiadnej podobnej sme ani nepočuli.“
Medaila je veľký motív
Slovák mal pár minút pre Slovákov, už ho volali na dopingovú kontrolu. „Dúfam, že mi neujde otec. Treba to poriadne osláviť,“ naznačil obavy o najbližšieho. Otec Libor Charfreitag je i jeho tréner. Celá rodina atletická. „S mamou som ešte netelefonoval, nebolo kedy. Som ako na kolotoči. Ani esemesky som si nepozrel. Pípali.“
Libor sa priznal, že čakal medailu. „Ba chcel som ešte viac. Preto som dal do posledného pokusu všetko, chcel som späť striebro. Výkon 80,48 na záver je dobrý, ale neuspokojil ma.“
Všimnú si váš úspech v Dallase? „Samozrejme, hoci je tam pol šiestej ráno. Asi dvadsiatka kolegov z tímu mi avizovala - budeme pozerať, veľa šťastia.“ Libor bol šťastný, hoci ho pomaly zmáhala únava. Eufória z historického úspechu, uvedomenie si jeho ceny, prichádza až neskôr, po neraz bláznivých chvíľach tesne po pretekoch.
Piaty pokus mi sadol takmer ideálne. Dúfam, že mi neujde otec, treba to osláviť.
Libor Charfreitag
Kliknite - obrázok zväčšíte.
