Irackí politici zastupujúci tri hlavné náboženské a etnické skupiny dospeli po mesiacoch politickej krízy k dohode, ktorá by mala prispieť k ich zmierneniu a tiež by mala uspokojiť americkú administratívu.
Biely dom týždne predtým, ako má v Kongrese predložiť správu o pokroku v Iraku, potrebuje súrne nejaké výsledky.
Hoci dohoda rieši niektoré otázky, ktoré dlho blokovali irackú politickú scénu, neznamená, že do vlády sa vrátia zástupcovia sunnitských strán. Opustili ju na začiatku mesiaca po tom, čo šiitský premiér Núrí Malíkí (na snímke TASR/AFP) odmietol splniť ich požiadavky. Viacerí analytici upozorňujú, že podobné dohody už Irak zažil. Rovnako ako ich neplnenie.
Včerajšej dohode stále chýbajú podstatné detaily, na ktorých majú ešte pracovať poradné tímy. Politici takisto nestanovili žiadne termíny na splnenie dohodnutých záležitostí.
Malé víťazstvo
Napriek tomu zaznieva opatrný optimizmus. Irackí lídri boli schopní dohodnúť sa na návrate tých bývalých členov Saddámovej strany Baas, ktorí nemajú kriminálny záznam, do verejného života.
Sľúbili aj usporiadanie miestnych volieb či prepustenie väzňov držaných bez vznesenia obvinení. Včera ešte nebolo jasné, či sa dohodli na prerozdelení ziskov z predaja ropy.
Vo Washingtone si myslia, že lokálne voľby, dohoda o rope a zmierlivé gestá ku kedysi privilegovanej sunnitskej menšine, prispejú k národnému zmiereniu. To sa pokúšali včera navodiť piati irackí lídri - prezident, premiér aj traja zástupcovia Kurdov, sunnitov a šiitov sediaci za jedným stolom.
Dohoda je malým víťazstvom čoraz nervóznejšieho premiéra Núrího Malíkího, ktorý z viacerých strán počúva, že by mal pre svoju neschopnosť radšej odstúpiť.
Malíkí už odkázal americkej senátorke Hillary Clintonovej, požadujúcej jeho odstúpenie, aby sa spamätala a začala sa o Iraku vyjadrovať s rešpektom.
Vynútil si tiež verejné ospravedlnenie od francúzskeho šéfa diplomacie Bernarda Kouchnera, ktorý ho takisto vyzval na rezignáciu.
