materiály" mnoho ľudí len odmietavo mávne rukou. Veď predsa treba kráčať
s dobou, ktorá ponúka kvalitné moderné riešenia. Tak je to zrejme jednoduchšie. Nájdu sa však
staromilci, ktorí nepatria do kategórie nepraktických rojkov a ich návrat
k tradíciám je podporený aj racionálnou úvahou.
V malej obci na Malom Žitnom ostrove vyrastá dom. Jeden z mnohých. V dedinkách neďaleko Bratislavy zavládol totiž v novom tisícročí čulý stavebný ruch. Tento sa však od väčšiny ostatných niečím odlišuje. Bude mať strechu z materiálu, ktorý tu mal pred polstoročím domovské právo - z trstiny.
Patrí do tohto kraja
"Na tomto mieste stál veľmi dlho dom mojich predkov a ešte v päťdesiatych rokoch mal trstinovú strechu," vysvetľuje Tibor. "Tú však už nahradila eternitová a dom bol už dosť poznačený časom, tak som sa rozhodol, že ho nebudem obnovovať, ale postavím nový. Predsa som však nechcel minulosť celkom vymazať a tak som veľa premýšľal ako by som mu dal tradičný vzhľad."
Tibor nielen premýšľal a zhováral sa s rodinou, ale aj čítal a vypytoval sa odborníkov. Napokon sa rozhodol, že príslušnosť k tomuto kraju dunajských ramien, slnka a kukurice, bude demonštrovať trstinová strecha.
Zaujímavá technológia aj cena
"Netvrdím, že toto rozhodnutie nebolo sčasti ovplyvnené citmi. Mám emotívne veci rád. Trstinu som si vybral aj preto, že má aspoň také dobré vlastnosti ako črep a niektoré dokonca lepšie. Napríklad oveľa lepšie izoluje pred teplom, zimou aj hlukom," vyratúva dôvody. "Aj preto zrejme táto technológia u nás znova ožíva. Aj u nás, na Slovensku je už dosť takýchto domov, a v Maďarsku je ich oveľa viac."
Aj iné správy potvrdzujú, že renesancia tradičných materiálov zavládla aj u nás. Niektorí ľudia dávajú pritom prednosť drevu, iní napríklad slame. A opäť - pri rozhodovaní ich zaujíma racionálna stránka veci. Veď podľa prameňov sa životnosť slamených striech pohybovala medzi 40 a 50 rokmi, niekedy sa dokonca udáva až 70 rokov.
Keď sa už rozhodol pre materiál, bolo treba ešte získať kontakt na ľudí, ktorí sú schopní s touto technológiou pracovať. Na partiu, ktorá mu prišla strechu postaviť, dostal tip od staviteľa domu.
"Na Slovensku robia s takýmto materiálom odborníci z Gbeliec, Novej Viesky a okolia," hovorí Tibor. "Tam sú dva, alebo tri takéto mančafty."
A trstinový bonus navyše
Keď bola teda strešná konštrukcia hotová, prišla partia pohodových chlapov a nový majiteľ sa chodí pozerať, ako im ide robota od ruky a ako nad domom pribúdajú zväzky zlatistej slamy. "Rád sa pozerám, ako to rastie. Teším sa, na nový dom," hovorí. "A zaujímavá nie je táto technológia, ale aj jej cena. Veľa ľudí si myslí, že takýto materiál je drahší ako pálená škridla, ale mne to zatiaľ vychádza tak na rovnako. Samotná trstina stojí síce viac ako škridla, ale pri takejto streche nepotrebujem takmer žiadne klampiarske práce a nepotrebujem ani izolácie. Tridsaťpäť centimetrov hrubá trstina dom zakryje, aj dostatočne odizoluje."
Šťastný majiteľ sa nebojí ani horľavosti materiálu. Samozrejme, treba poriadne postaviť komín, zabepečiť strechu v okolí komína plechom a zvnútra ho vystlať špeciálnou sieťou, ktorá prípadné iskry zachytí. "Hovoria, že to nie je nebezpečnejšie ako moderný kanadský šindel," tvrdí Tibor.
Nový dom zakrytý tradičnou pokrývkou bude mať vraj ešte jednu výhodu. "Cez tých tridsaťpäť centimetrov neprejde žiaden signál," usmieva sa. "Takže sa mi na mobil nikto nedovolá a doma budem mať absolútny pokoj."
Mona Gáliková
