táli traja košickí hráči. Najprv sa rozbehol Novák. Po troch-štyroch rýchlych krokoch zastal a u rozhodcu rukami protestoval proti múru, ktorý sa posunul dopredu. Začal sa vracať, no medzitým urobil tri rýchle kroky Kolbas, loptu perfektne trafil a bolo 2:0.
Debatu so strelcom druhého košického gólu Jaroslavom Kolbasom (na snímke ČTK) sme nemohli začať inak, ako štandardnou situáciou, po ktorej loptu perfektne upratal k ľavej žrdi. Nás však upútala aj prvá fáza, ktorú možno málokto zaregistroval. Pri lopte stáli traja košickí hráči. Najprv sa rozbehol Novák. Po troch-štyroch rýchlych krokoch zastal a u rozhodcu rukami protestoval proti múru, ktorý sa posunul dopredu. Začal sa vracať, no medzitým urobil tri rýchle kroky Kolbas, loptu perfektne trafil a bolo 2:0.
Nacvičený signál? „Vôbec nie,“ smial sa J. Kolbas. „Jani vravel, že sa rozbehne prvý, aby trochu zmiatol brankára. Rozbehol sa akoby na priamu strelu, no dopredu sme boli dohodnutí, že ju len naznačí, loptu preskočí a ja vystrelím.“ Novák vyzval Kolbasa ku gólu už o niečo skôr, no ten na päťke vletel do strieľaného centra tak prudko, že skončil nad brvnom.
„Ešte predtým som mal dobrú príležitosť, keď mi z ľavej strany prihral Matič a ja som z prvej trafil brankára. Táto šanca ma toľko nemrzela, ako príležitosť po centri Janiho Nováka. Vtedy predo mnou bola už len prázdna brána. Ja som išiel do šmýkačky, lopta mi viac skočila, tak som ju prestrelil. Dosť ma tá možnosť mrzela, lebo sme mohli viesť 2:0 a skôr hrať pokojnejšie.“
Do tretice však všetko vyšlo a priamy kop zahral Kolbas ukážkovo.
„Aj tréner ma podpichol. Jedným slovom - strelec.“
