BRATISLAVA. Poslanci KDH predložia návrh zákona o zásluhách bývalého politika a katolíckeho kňaza Andreja Hlinku o slovenskú štátnosť. „Hlinkove zásluhy sú neprehliadnuteľné a nespochybniteľné. Patrí k nim zásadný podiel na formovaní slovenského národa, tradícia obrany kresťanských hodnôt, národných záujmov a sociálnej politiky,“ vysvetľuje poslanec KDH Vladimír Palko.
Historik: Nie je to presné
Pod návrh sa podpíšu aj František Mikloško a Pavol Minárik. „Lex Hlinka“ má tri paragrafy. Prvý oceňuje Hlinkove zásluhy o Slovenskú republiku, druhý ukladá povinnosť umiestniť bustu s týmto nápisom v parlamente, tretí hovorí o účinnosti zákona.
„Nastal čas, aby sa Hlinkovo meno prestalo zneužívať. Namiesto toho, aby sa s ním spájali veci, ktoré prišli po jeho smrti, treba oceniť zásluhy, ktoré mal počas života. Sté výročie černovskej tragédie je ideálna príležitosť na prijatie zákona,“ dodal Palko.
Ak sa návrh zákona podarí na septembrovej parlamentnej schôdzi posunúť do druhého čítania, definitívne by mohol byť schválený v predvečer výročia, ktoré je 27. októbra.
Podľa historika Romana Holeca nie je korektné pripisovať Hlinkovi zásluhu o slovenskú štátnosť.
„Išlo mu vždy len o autonómiu Slovenska, ktorá mala posilniť republiku, nie ju oslabiť. Nikdy mu nešlo o rozbitie Československa a neuvažoval v dimenziách slovenského samostatného štátu,“ povedal Holec, profesor histórie na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského.
Urazená SNS
SNS považuje návrh KDH za „trójskeho koňa smerom k národniarom“. Postup KDH je podľa Rafaela Rafaja z SNS „na hrane etiky“, pretože o ňom nerokovali. „S menom Hlinku by sa nemalo kalkulovať.“
S návrhom má podľa vicepremiéra Dušana Čaploviča problém aj Smer. „Výhodnejšie by bolo, keby sme prijali zákon, v ktorom by boli aj iné osobnosti, ktoré sa zaslúžili o Slovenskú republiku. Pri všetkej úcte k zásluhám Andreja Hlinku, v tejto podobe je to nedostatočné.“
HZDS ešte nevie, či návrh podporí. „Zatiaľ sme o ňom nediskutovali,“ povedal poslanec Ján Kovarčík.
Český parlament schválil v roku 2004 podobný zákon o Edvardovi Benešovi, vyvolal protichodné reakcie. Federálne zhromaždenie ocenilo aj Milana Rastislava Štefánika, v roku 2000 tak urobil aj náš parlament. (čtk, sita, vag)
Andrej Hlinka
Andrej Hlinka patril na začiatku 20. storočia k najvýznamnejším slovenským politikom. Spoluzakladal Slovenskú ľudovú stranu (SĽS), v medzivojnovom období sa zaradil ako poslanec československého parlamentu medzi vedúcich predstaviteľov slovenského autonomistického hnutia. Od konca 19. storočia prispieval do rôznych novín, v článkoch zdôrazňoval nutnosť zakladania svojpomocných spolkov a osvety slovenského ľudu.
Za ideál považoval veriaceho, ekonomicky sebestačného, národne uvedomelého a vzdelaného Slováka. Bojoval proti úžere, korupcii a maďarizácii. Po obnovení činnosti SĽS v roku 1919 založil týždenník, neskôr denník Slovák, v ktorom kritizoval pražský centralizmus a čechoslovakizmus.
Zomrel 16. augusta 1938, teda ešte pred vyhlásením autonómie a vznikom slovenského štátu, ktorý kolaboroval s Hitlerom.
(čtk,r)
