bilného operátora. Hudobný priemysel napríklad stále žije v presvedčení, že jediným zdrojom príjmov umelca je predaj CD. Naozaj?
Americký gitarista a spevák, ktorý si hovorí Prince, vydal v polovici júla album s názvom Planet Earth. Krajinou, v ktorej sa rozhodol uviesť album na trh, sa stala Veľká Británia. Neurobil to však klasickým krstom CD, začatím predaja vo všetkým predajniach v jeden deň a následným celoeurópskym turné. Urobil čosi celkom iné, nevídané - neslýchané.
Svoj nový album nechal vložiť do bulvárneho denníka The Mail on Sunday – predstavte si - zadarmo. A keby len to! On namiesto toho, aby kočoval po celej Európe, ostáva v Londýne. V modernej O2 aréne s kapacitou dvadsaťtisíc divákov organizuje dvadsaťjeden koncertov, a má ich vypredané! Obchodníci a promotéri sú zdesení, vraj to iba potvrdzuje to, že Prince je blázon.
Prince blázon rozhodne nie je. V marketingu využíva priame oslovenie zákazníka, kalkuluje s lacnými letenkami a túžbou ľudí po neopakovateľných zážitkoch (každý z jeho koncertov je iný).
Jeho - na prvý pohľad - bláznovstvo je presne vykalkulovaný geniálny ťah, ktorým dokazuje, že v hudobnom priemysle existuje aj iný biznis model. A dokonca oveľa efektívnejší. Veď posúďte sami: Princeov predposledný album sa volal „3121“ a vo Veľkej Británii sa ho „klasickým spôsobom“ predalo iba 80 000 kusov. Naproti tomu na tohtoročné „netradičné“ Princeove koncerty sa do Londýna chystá vyše 400 000 ľudí a každý z nich na vstupnom zaplatí viac, než je cena tradičného CD. Odhady hovoria o tom, že Prince takto zarobí 8–krát viac, než keby predával iba CD.
Hudobnému priemyslu to stále nedochádza.
Autor: Marian Timorackýmarketingový poradca United Consultants
