JAROMÍR JÁGR sa pri nástupe na prázdninovú exhibíciu v Trenčíne prežehnal. Jeho hokejový tím hviezd NHL potvrdil, že nepôjde o žiadnu kamarátsku partičku. Výber Pavla Demitru prehral pred vypredným domácim hľadiskom 7:9. Zničený Jágr sa po zápase v hoteli Tatra tri hodiny neodlepil zo stoličky. „Letné dusná na zimákoch mi nesedia, ale rozprávať vládzem,“ pristal 35–ročný najlepší Európan v NHL na rozhovor pre SME.
Takmer štvrťstoročie hráte hokej pofesionálne. V akom sa cítite štádiu, viac vás baví alebo bolí?
„Poviem to takto. Keď skúsi človek inú prácu, zistí, že hokej je zábava. Všetkých hráčov, čo sa sťažujú, že hokej je drina, by som vyhnal na pole. Alebo do hutí, aby videli, čo je drina. Nedávno som sa tam bol pozrieť.“
Vy ste od detských rokov pomáhali otcovi na rozsiahlom súkromnom statku dvíhať vidlami tridsaťkilové balíky slamy. Dá sa povedať, že ste si už tam pestovali vôľu?
„Určite, vďaka tomu som schopný hrať dodnes. Tam človek získa takú silu, že to nikde inde nenájdeš.“
Akú úlohu hrá v hokeji šťastie?
„Vrtkavú, také je jeho založenie. Niekedy rozhoduje, no na druhej strane samotné nič nezmôže. Len to, čo máš namakané v tréningu. Keď ideš naplno a nepozeráš sa na návratnosť, Boh ťa vždy odmení. Cez sezónu sa dávky šťastia vyrovnávajú.“
Veríte, že s Rangers môžete vyhrať Stanley Cup?
„Keby som neveril, už by som tam nehral.“
Hráči zvyknú točiť, že hlavnou motiváciou je vyhrať Stanley Cup. Preto by vraj hrali najradšej v tíme, ktorý má naň najväčšiu šancu. Často sa však stáva, že hráč podpíše do slabšieho klubu za lepšie peniaze. Nie je to neúprimné?
„Ja som vždy tvrdil, že peniaze ma nezmenia. Nezmenili. V momente, keď začneš myslieť najprv na peniaze, úspech nikdy nepríde. Na peniaze sa musíš najpv vykašľať. Iba trénovať a vôbec sa nepozerať, či prídu. Potom sa začnú valiť, ani nevieš odkiaľ. “
Ako si nezvyčajne veľké peniaze užívate vy?
„Normálne, človeku poskytujú veľa výhod. Umožňujú mi obklopiť sa zväčša príjemnými ľuďmi. Ja však nie som výkonný spotrebiteľ. Načo mať päť barakov, keď môžeš bývať len v jednom. Podobne je to s autami, ani po jachte netúžim. Isté je len, že každý raz umrie. Tak sa vlastne o prachoch nerád bavím.“
V minulosti ste vraveli, že sa trochu bojíte ustúpiť z pozície absolútnej hokejovej špičky. Máte strach, čo bude, keď s hokejom skončíte?
„Už nie je taký intenzívny. Snažím sa nemyslieť a netrápiť sa tým, či sa vynorí hrozba nejakého prázdna. Zatiaľ ma hokej naozaj baví. Som rád, keď tím vyhrá, aj keď mi padajú góly. Radšej ako na koniec kariéry sa pozerám na prípady, keď v NHL hrali borci okolo 45 rokov.“
A čo hovorí vaše telo?
„Ježišmária, keby vedelo rozprávať. Ale musím si zaklopať, všetky chronické problémy som si v lete povyhrieval, verím, že do štartu NHL bude forma v poriadku. Jasné, že regenerácia trvá dlhšie, aj na ľade sa pohybujem efektívnejšie. Ale letnú prípravu nemožno oklamať. To si musíš odmakať, tam žiadna taktika nepomôže.“
A nervy? Okrem hustého programu zápasov a tréningov autogramiády, tisícky žiadostí o spoločné foto, novinárske rozhovory dookola?
„Na zápasoch sa už napríklad toľko nerozčuľujem, keď mi niekto neprihrá. Dávno mi došlo, že je to zbytočná strata energie. Podpíšem sa ochotne, o hokeji sa rozprávam rád. Na druhej strane ma však vytočia drzé postupy. Keď vás niekto v súkromí zrazu cvaká foťákom bez opýtania. Keby povedal, že si potrebuje robiť svoju prácu, prosím. Aj keď vidieť svoje fotky v spoločenských rubrikách nemusím. S hokejkou sa cítim lepšie.“
Keď ste prišli pred dvoma rokmi do New Yorku, mali ste des z prepchatej dopravy a hektického životného tempa na Manhattane. Teraz sa z Rangers stal váš srdcový klub. Čím to?
„Trochu som sa naučil šoférovať (smiech). Iste, aj zvyk. Porozumel som si s generálnym manažérom Glenom Satherom, tréner Tom Renney sa nesnaží presadzovať svoje predstavy nasilu. Uzná si chybu, čo je u trénerov NHL vzácna vec. A v Rangers sa opäť zišla silná partia českých hokejistov so Slovákom Marcelom Hossom.
Páči sa vám v trochu zastaranej Madison Square Garden?
„Aréna má špeciálnu atmosféru, dýcha z nej história. Ľudia hokeju rozumejú, cítia, keď drieme a nejde nám. Ženú nás dopredu. To vedia iba v kanadských baštách v Montreale či Toronte. Veľmi rád by som zažil triumfálnu jazdu so Stanley Cupom po Broadway.“
Jaromír Jágr
Narodený 15. 2. 1972 v Kladne
Víťaz Stanley Cupu 1991 a 1992 s Pittsburghom Penguins.
Olympijský víťaz 1998 v Nagane.
Majster sveta z Viedne 2005.
Klubová kariéra: Kladno (1988-1990, Pittsburgh, NHL (1990-2001), Washington (2001 -04), Omsk (2004 -05), New York Rangers (2003 - 07).
Celková bilancia v NHL: 1191 zápasov, 621 gólov, 907 asistencií, 1528 bodov. Bilancia v play off: 159 zápasov, 72 gólov, 94 asistencií, 166 bodov.
Výška kontraktu v sezóne 2006-07: 8,36 milióna dolárov.
Sezóna s najvyšším príjmom: 2002-03: 11,483 milióna, Washington
Prvý kontrakt v NHL 1990/91: 150 tisíc dolárov.
Celkový zárobok v NHL: 89 679 000 dolárov.
(ju)
