Globálne otepľovanie síce spôsobilo skoršie prílety vtákov na jar, ornitológovia však zatiaľ skoršie odlety nespozorovali.
„Dážďovníky už odleteli, pretože majú čoraz menej potravy. Pozorovať môžeme zhromaždiská bocianov a ďalších druhov. Neskoršie odlety sme zatiaľ nespozorovali,“ konštatoval Rastislav Rybanič, riaditeľ Slovenskej ornitologickej spoločnosti. Dážďovníky sú mimoriadne zaujímavé vtáky. Sú výborní letci a minimum času trávia na zemi. Ornitológ to zdôvodnil tým, že majú zakrpatené nohy a nedokážu pristáť ani vzlietnuť zo zeme. No sú schopné vzlietnuť do výšky niekoľkých kilometrov a počas kĺzavého letu oddychovať a spať.
„Dážďovníky sa pária aj spia počas letu. Keď je v ich lokalite menej potravy, opúšťajú svoje mláďatá. Tie sú prispôsobené na to, že nemusia prijímať potravu. Keď sa situácia zmení, dážďovníky sa vracajú a kŕmia mladé. Pôvodne žili v skalách, ale teraz ich môžeme vidieť už aj v mestách. Ľudia si ich často mýlia s lastovičkami,“ hovorí Rybanič. Niektoré druhy, ktoré pôvodne odlietali do teplých krajín, zostávajú zimovať v slovenských mestách. Väčšinou však sú to druhy, ktoré odlietali len do južnej Európy, ako napríklad žltochvost domový, ľudovo nazývaný kominárik.
Na Slovensko sa postupom času dostávajú aj také druhy vtákov, pre ktoré stredoeurópska poloha vôbec nebola typická. Čiastočne to súvisí aj s klimatickými zmenami. Rybanič uvádza ako príklad dnes už bežné hrdličky záhradné, ktoré prileteli v 50. až 60. rokoch z Balkánu a postupne sa na Slovensku udomácnili.
Z času na čas sa objavia u nás aj exotické druhy. Podľa ornitológa to môže súvisieť s klimatickými zmenami, ale najčastejšou príčinou sú víchrice. Takýmto spôsobom sa pravdepodobne na Slovensko dostal exotický skaliarik púšťový z Ázie, ktorého pozorovali na našom území pred dvomi rokmi.
