Valónov a Flámov spája iba kráľ, futbalový tím a niektoré značky piva. Vyhlásil nedávno víťaz belgických parlamentných volieb a flámsky kresťanský demokrat Yves Leterme.
Jeho tvrdé slová sú v mnohom pravdivé, čo dokazujú aj súčasné problémy so zostavením federálnej vlády. Prešli už vyše dva mesiace od parlamentných volieb a krajina stále nepozná nových ministrov. Po dlhých rokovania Yves Leterme nakoniec vo štvrtok večer hodil uterák do ringu a vzdal sa snahy sformovať vládu. Stretol sa kráľom Albertom a oznámil mu svoju rezignáciu.
Nezávislé Flámsko
Belgický panovník pre krízu prerušil dovolenku vo Francúzsku a letel späť do Bruselu. Pred Prezidentským palácom v tom čase skandovali flámski nacionalisti, ktorí žiadajú samostatnosť.
„Teraz viac ako kedykoľvek predtým - nezávislosť pre Flámsko,“ napísali na jeden transparent. Ich hlavným argumentom je, že hospodársky rozvinutejší sever by mal prestať s doplácaním na zaostalejší frankofónny juh.
V centre sporu je rozdelenie právomocí medzi federálnou vládou a regionálnymi vládami Valónov a Flámov. Flámski politici žiadajú väčšiu autonómiu v oblastiach, ako je zamestnanosť, doprava a spravodlivosť.
To však naráža na odpor frankofónnej menšiny, ktorá v tom vidí ohrozenie jednoty štátu. Sami zároveň žiadajú viac právomocí pre Valónov žijúcich na flámskych predmestiach Bruselu. Podľa agentúry AFP flámske požiadavky najostrejšie odmieta predsedníčka frankofónneho Demokratického a humanistického stredu Joëlle Milquetová.
„Pre nás neprichádza do úvahy reforma štátu, ktorá by išla proti frankofónnym záujmom,“ tvrdila od začiatku rozhovorov.
Flámski politici po skrachovaných rokovaniach kritizovali Valónov, že ich návrhy veľmi arogantne odmietali. V skutočnosti však ani oni neprispeli k upokojeniu situácie.
Yves Leterme napríklad pobúril mnohých tým, že počas výročia belgickej nezávislosti namiesto hymny svojej krajiny zaspieval francúzsku Marseillaisu. Známe sú aj jeho výroky, že vznik Belgicka je „historické nešťastie“ a že Valóni nie sú „intelektuálne vybavení“ naučiť sa po holandsky.
Rozpad si ľudia neželajú
Napriek vážnym rozporom je však rozpad Belgicka málo reálny. Väčšina obyvateľov je dlhodobo proti a navyše - krajina už prekonala niekoľko podobných politických kríz. Napríklad v roku 1987 vládu zostavovali šesť mesiacov.
Belgické médiá teraz špekulujú, čo bude nasledovať. Kráľ môže vyhlásiť nové voľby alebo vymenovať ďalšieho politika, ktorý sa pokúsi zostaviť kabinet. Tým by mohol byť frankofónny minister financií Didier Reynders, ktorý patril medzi najpopulárnejších ministrov odchádzajúcej liberálnej vlády.
V tejto atmosfére sa ešte viac mobilizujú flámski nacionalisti. Minulú nedeľu sa päťtisícový dav zhromaždil na západe krajiny a vyzval regionálny parlament, aby vyhlásil nezávislosť. Ďalšie demonštrácie plánujú aj tento víkend.
Uvedomil som si, že v tomto momente je nemožné pripraviť ambiciózny vládny program.
Yves Leterme šéf flámskych kresťanských demokratov
