BRATISLAVA. Vodiči by na slovenských diaľniciach a cestách prvej triedy mohli jazdiť rýchlejšie. Najvyššia povolená rýchlosť 130 kilometrov za hodinu sa má zvýšiť možno až na 160.
Nebude to však hneď. Aby sa stala 160–kilometrová rýchlosť skutočnosťou, treba prekonať viac prekážok. Hlasovanie o novom cestnom zákone v parlamente bude asi tou najmenšou.
Autá máme, cesty nie
Diaľnice na vyššiu rýchlosť nie sú pripravené. Ak budú, cestné orgány a dopravné inšpektoráty to musia posúdiť. Dnes im trvá niekoľko mesiacov až dva roky, kým zmenia dopravné značenie na kritických nehodových miestach.
Policajný viceprezident Stanislav Jankovič milovníkom rýchlosti dáva šancu. „Nikde nie je napísané, že to bude len 160–kilometrová rýchlosť, môže to byť 140, 150 alebo 180. Záleží na podmienkach, a na tom či to bude technicky možné.“
Čo je podľa neho pre vodičov dôležité, maximálna rýchlosť sa bude upravovať aj na cestách prvej triedy, kde teraz platí deväťdesiatka. To je výhoda návrhu zákona, ktorý je pružný a neurčuje maximálnu rýchlosť.
Zatiaľ sa dá čakať len málo
Informácie od Diaľničnej spoločnosti a prepočty SME ukzaujú, že ak cestný zákon s účinnosťou od 1. januára prejde, nedá sa od neho veľa očakávať.
Ako prvý do úvahy prichádza diaľničný úsek diaľnice z Bratislavy k českým hraniciam. Pri rýchlosti 160 km/h ho auto prejde za čas kratší o päť minút, ako pri dnešnej maximálnej rýchlosti.
Krátke úseky medzi Hornou Stredou a Trenčínom, čo je asi 30 kilometrov, a desať kilometrov diaľnice D4 medzi Bratislavou a Jarovcami tiež významnú úsporu času neprinesú.
Na týchto úsekoch už oceľové zvodidlá, dimenzované na náraz auta v rýchlosti 130 km/h, nahradili betónové monobloky, aké sa používajú v zahraničí. „Vozidlo by mohlo zvodidlá vo vyššej rýchlosti zdemolovať a preletieť do protismeru. Ak to bude technicky a zákonom možné, zvýšeniu rýchlosti sa brániť nebudeme,“ povedal hovorca Diaľničnej spoločnosti Marcel Jánošík. Betón obmedzuje aj svetlo z protismeru a v strede cesty netreba živé ploty.
Obnoviť treba aj povrch opotrebovanej diaľnice do Česka.
Politikom zatiaľ zákon neprekáža
„Súhlasím so zvýšením minimálnej aj maximálnej rýchlosti na diaľniciach, aj so znížením rýchlosti v obciach,“ hodnotí nový cestný zákon predseda SNS Ján Slota. „S pritvrdzovaním by som bol opatrnejší. Represia začína veľmi prevládať v myslení demokratov v Európe,“ dodáva milovník luxusných áut.
Zákaz piť za volantom je podľa Slotu zbytočný – zastavovať na dlhých tratiach pre niekoľko glgov minerálky. Výhrady má aj k psychologickým vyšetreniam. Podľa neho stačí potvrdenie od obvodného lekára ako teraz. „Obvodný lekár musí vedieť posúdiť, či je žiadateľ cvok, alebo normálny človek,“ povedal. O zákone chce rokovať s ministrom vnútra.
Milan Urbáni z HZDS s prísnejšími podmienkami súhlasí. „Podporujem aj zvýšenie pokút.“
Bývalý minister vnútra Vladimír Palko z KDH sa ešte nerozhodol, či za zákon zahlasuje. Prísnejšie tresty podporuje: „Potreba prijatia zákona bude cenou za nerozumnú politiku, ktorú minister rok robil,“ naznačuje.
Za veľkú chybu ministra vnútra Roberta Kaliňáka považuje, že zrušil akcie Jastrab, podľa Palka veľmi úspešné. V čase, keď sa konali, zaznamenali najnižší počet mŕtvych na cestách. Teraz je štatistika mŕtvych kritická.
„Kvitujem, že sa snažia riešiť problémy, ale niektoré veci sa mi zdajú alibistické,“ povedal ďalší bývalý minister Martin Pado z SDKÚ. Nezdá sa mu, že policajti prídu k nehodám, až keď škoda dosiahne 160–tisíc korún. Pri nižšej škode sa zrážka áut nebude kvalifikovať ako nehoda, čo považuje za snahu vylepšiť štatistiky.
Za zvláštne považuje aj ustanovenie o zimných pneumatikách. „Čo je to súvislá vrstva snehu?“ spýtal sa. Nepáči sa mu zákaz jesť, piť a fajčiť, ale ani reflexné označenie cyklistov za zlej viditeľnosti. „Kto bude určovať, o ktorej sa to začína?“ pýta sa.
(mož)
Problém bude vyššiu rýchlosť už len skúšať
O zvýšení maximálnej rýchlosti na diaľniciach sme sa rozprávali s generálnym riaditeľom Výskumného ústavu dopravného v Žiline ĽUBOMÍROM PALČÁKOM.
Sú naše diaľnice pripravené na vyššie rýchlosti?
„Určite nie je možné zaviesť ju v celej sieti, stav infraštruktrúry nám to nedovoľuje. Mal by sa zvoliť postup ako v Rakúsku, kde zaviedli skúšobné úseky, a štatisticky zisťovali, čo to prinesie. Určite sa do budúcnosti dá uvažovať o tejto téme, ale myslím si, že to nie je najhorúcejší problém, z pohľadu bezpečnosti a plynulosti dopravy. Myslím si, že 130 km/h dnes úplne postačuje. Možno o desať rokov bude situácia iná.“
Viete si teda predstaviť zvýšenie rýchlosti na niektorých rovných, bezpečných, technicky vhodných úsekoch? Čo by to prinieslo?
„Určite by to bolo treba najskôr skúsiť na niektorých úsekoch. Dnes však nemáme na Slovensku dosť takých úsekov, kde by sa to jednoznačne dalo odskúšať - napríklad na úseku Bratislava-Trnava to nepovolí intenzita a inde, kde je intenzita malá, nemáme dostatočnú infraštruktúru. Ak sa urýchli výstavba infraštruktúry, napríklad budeme mať súvislú diaľnicu z Bratislavy do Košíc, možno budú také úseky, kde by sa to dalo skúšať. Ani v zahraničí nie sú veľké skúsenosti, aby sa jednoznačne povedalo, či to zníži, alebo zvýši plynulosť a bezpečnosť dopravy.“
Viete si na dnešnej sieti vôbec predstaviť nejaký úsek, kde by sa to mohlo zaviesť?
„Teraz narýchlo nevidím veľký priestor. Možno na novovybudovaných úsekoch, viac smerom na východ. Ale keby sme išli úsek po úseku, možno by sa dalo o tom debatovať.“
Aké sú argumenty za a proti zvýšenej rýchlosti?
„Argumenty za boli, že autá už vedia bezpečne tú rýchlosť dosiahnuť. Dnes je snaha čo najmenej času tráviť v aute. Teoreticky by sa tiež mohla zvýšiť plynulosť prepravy. Argumenty proti hovoria, že na miestach, kde máme vhodnú infraštruktúru, je intenzita dopravy taká vysoká, že by to bolo veľmi problematické.“
Pri našich diaľniciach tiež väčšinou nie sú ploty a hrozí, že do cesty vbehne zver.
„Pri nových úsekoch sa vyžaduje oplotenie. Ak by sa to malo skúšať, úsek by určite mal byť takto vybavený.“
Je v Európe trend zvyšovať rýchlosť?
„Myslím, že to nie je až taká horúca téma.“
Michal Piško
Kliknite - obrázok zväčšíte.
Kliknite - obrázok zväčšíte.
