Minister spravodlivosti Štefan Harabin chce meniť infozákon, aby vyšielv ústrety nevidiacim. Nevie však zaručiť, čo sa s novelou stane v parlamente.
BRATISLAVA. Občianski aktivisti i opozícia sa začínajú obávať o infozákon. Zásada „čo nie je tajné, je verejné“ sa môže onedlho stať minulosťou.
Minister spravodlivosti Štefan Harabin za HZDS pripravuje novelu infozákona, aby vyšiel v ústrety nevidiacim a slabozrakým. Úrady by tiež dostali viac času na odpoveď. Vraj mu ide len o túto zmenu.
Priznáva, že nevie zaručiť, čo s novelou spravia poslanci, spolieha sa na to, že možnosť znovu zákon meniť nezneužijú. Väčší zásah doň vraj nepripustí.
SNS však už ohlásila, že do infozákona chce zasiahnuť výraznejšie.
„Využijeme iniciatívu pána ministra na vychytanie niektorých múch, ktoré sa objavili v praxi. Teraz ich však nebudem špecifikovať,“ povedal predseda poslaneckého klubu SNS Rafael Rafaj.
Predseda strany Ján Slota sa ako primátor Žiliny v roku 2005 stal víťazom ankety o „najväčšieho nepriateľa infozákona“, v ktorej každoročne hlasujú na základe svojich skúseností so žiadosťami mimovládne organizácie.
Smer a HZDS tvrdia, že hovoriť o prípadných zásahoch do infozákona je predčasné.
„Keďže zasahuje do života občanov, budeme sa snažiť, aby sme konštruktívne prispeli k novele,“ tvrdí ústredná tajomníčka HZDS Zdenka Kramplová.
Vyjadrenia SNS a HZDS k obavám tretieho sektora len prispeli.
Obavy aktivistov
Keď sa však bude o zákone rokovať v parlamente, poslanci si môžu presadiť aj vlastné návrhy. Občianski aktivisti sa preto o zákon začínajú obávať. Spolutvorca infozákona právnik Vladimír Pirošík verí, že ak zákonodarcovia do nej „masívnejšie zasiahnu“, Harabin ju z rokovania parlamentu stiahne. Ako predkladateľ na to bude mať právo.
Harabin to aj sľubuje. Hovorca Michal Jurči povedal, že poslancov pred rokovaním vyzve, aby do novely veľmi nezasahovali. Ak sa tak nestane, nevylúčil, že v prípade veľkých zmien o nej nenechá hlasovať.
„Vždy, keď sa infozákon otvára, dochádza k jeho okliešťovaniu. Tlaky naň sú tu stále,“ povedal občiansky aktivista Richard Drutarovský. Verí, že aj opozícia sa začne ozývať, hoci o niekoľko rokov, keď bude pri moci, by jej mohlo prípadné obmedzenie infozákona vyhovovať. „Politici sú už raz takí. Ale niet pochýb o tom, že každú vládnu moc treba kontrolovať.“
Odhodlá sa koalícia?
Politológ Grigorij Mesežnikov hovorí, že Harabin nie je natoľko silný, aby mohol ovplyvniť postoje koaličných partnerov. Infozákon je však príliš citlivá otázka, preto je otázne, či sa koalícia na zásadné zmeny odhodlá. Vyvolali by ostrý protest tretieho sektora a neprispeli by ani k dobrému obrazu vlády.
Vládna koalícia má s dnešným infozákonom problémy. Úrad vlády napríklad stále odmieta sprístupniť záznam z prvého rokovania kabinetu Roberta Fica, ktorý by mohol potvrdiť podozrenia, že štátnych tajomníkov Dzurindovej vlády odvolala nová vláda nezákonne.
Tretí sektor pobúrila aj iniciatíva poslankyne Smeru Edity Angyalovej, ktorá sa infozákon pokúsila meniť cez zákon o reklame. Chcela, aby úradník mohol žiadosť o informáciu zamietnuť, ak bude „zjavne nerozumná“.
SNS sa netají, že do novely chce zasiahnuť. Poslanec Ivan Šaško, ktorý je zároveň aj primátorom Tvrdošína, priznáva, že Angyalovej návrh sa mu pozdával. Infozákon sa vraj niekedy zneužíva. „Viaceré žiadosti sú nepodstatné, ale úradník sa nimi musí týždeň zaoberať,“ hovorí.
Pod dohľadom
Pirošík oponuje, že všetky zásadné nedostatky infozákona odstránili predchádzajúce zmeny. „Situácia nie je taká vážna, aby bolo potrebné zákon zásadne novelizovať.“ Právnička Zuzana Dlugošová z organizácie Občan a demokracia poslancom preto sľubuje, že občianski aktivisti ich budú pri rokovaní o infozákone pozorne sledovať. „Budú pod drobnohľadom.“
Opozícia hovorí, že ak naozaj pôjde len o zmenu pre nevidiacich, tak jej novela neprekáža. „Obávam sa však, že len čo sa infozákon otvorí, tak tu bude tendencia vládnej koalície pod zámienkou spresnenia zúžiť priestor na získavanie informácií,“ tvrdí poslankyňa SDKÚ Lucia Žitňanská.
Obavy má aj Daniel Lipšic z KDH, a to nielen z diania v parlamente, ale z toho, že novela skončí v rukách ministra Harabina. „Sám má totiž problém s infozákonom.“ Lipšic naráža na spor medzi svojou bývalou poradkyňou a ministerstvom, ktorý skončil na súde. Žiadala od rezortu informácie o platoch funkcionárov a nedostala ich.
Infozákon
právo na informácie má každý, kto o ne požiada,
nezverejňujú sa utajované skutočnosti, alebo informácie, ktoré sú bankovým, daňovým, či obchodným tajomstvom,
odpovedať musí: parlament, prezident, vláda, ministerstvá, štátne orgány, župy, obce, právnické osoby zriadené zákonom, štátnym orgánom alebo župami,
žiadosť o informáciu musí inštitúcia vybaviť najneskôr do 8 pracovných dní od podania žiadosti, v závažnom prípade to môže predĺžiť najviac o 8 pracovných dní,
informácie sa sprístupňujú bezplatne, čo sa netýka nákladov spojených so zhotovením kópií, zadovážením technických nosičov a odoslaním informácie,
za nesprístupnenie informácie hrozí pokuta do 50-tisíc korún alebo zákaz činnosti na dva roky.
Harabinova novela
ide o zrovnoprávnenie nevidiacich a slabozrakých, nepočujúcich a nedoslýchavých s ostatnými
zmyslovo postihnutým chce zabezpečiť prístup k informáciám v im prístupných formátoch; odpovede môžu dostať na zvukovom nosiči, v Braillovom písme, vo zväčšenom písme
Stĺpček Mariána Leška
Zvrat v opak
Novela infozákona, ktorá umožní, aby aj nevidiaci a slabozrakí mali rovnako slobodný prístup k informáciám ako ostatní, je hodná podpory. Lenže ako všetko, aj táto Harabinova novela sa dá zvrátiť vo svoj opak. Namiesto toho, aby niektorým slobodu rozšírila, môže ju všetkým obmedziť.
Infozákon komplikuje život ľuďom pri moci a každé jeho otvorenie je riskantné. Vládnuci sa ho pokúsili „zlepšiť“ pred dvoma rokmi, keď zákon otvorila novela ministra Lipšica. Lenže predkladateľ odmietol každú zmenu, ktorá išla nad rámec jeho návrhu, a zákon napokon prežil novelizáciu bez úhony.
Minister Harabin to bude mať ťažšie. Pokiaľ ide o pritajovanie, nezverejňovanie a zneprístupňovanie, dnešná zostava vládnucich e v porovnaní s predchodcami o voľačo výkonnejšia. A jej túžba odstrániť prekážku „slobodnému“ vládnutiu je oveľa neskrývanejšia.
Minister Lipšic zabránil, aby sa novelizácia infozákona zmenila na kastračnú slávnosť. Aj minister Harabin by tomu mohol zabrániť, keby naozaj chcel.
