Vo Vladivostoku vymenili ponorky za jachty. Trojskokan Dmitrij Vaľukevič priletel do Osaky včera podvečer z tohto bývalého vojenského mesta, dnes skôr letoviska.
Bieloruský rodák (26) prišiel s otcom Genadijom, bývalým výborným trojskokanom s osobným rekordom 17,53 z roku 1986. Dmitrij ho v roku 2003 preskočil o štyri centimetre. Veľký talent získal vtedy titul majstra Európy do 23 rokov, o rok bol na halových MS štvrtý, v oboch prípadoch ešte ako reprezentant Bieloruska. Na posledných MS 2005 už v slovenských farbách skončil desiaty, presne ako otec na úvodnom svetovom šampionáte v roku 1983.
Vaľukevič sa pripravuje v Moskve, trénuje ho svetoznámy odborník Vitold Krejer. Na Ďaleký východ letel s kompletnou, vyše stočlennou výpravou ruskej zbornej.
Dmitrij bol vo Vladivostoku týždeň, trénoval už iba ľahko. S úsmevom povedal, že relaxačne. „Išlo o aklimatizačný pobyt, väčšinou s posilňovaním, po ktorom som aktívne oddychoval. Skákal som iba tri dni. Bolo výborne - horúco. Veľa som plával v mori, aj to bolo teplé ako čaj,“ pochvaľoval si.
Vyzdvihol výborné podmienky vo vladivostockom stredisku. „Sú neporovnateľne lepšie ako na Slovensku, kde musíte každú maličkosť zháňať,“ povedal otvorene.
Na teplo si zvykol. „Veď aj v Moskve je 35, ale zaskočilo ma osacké vlhko. Priznávam, som z cesty unavený. Musím sa dobre vyspať.“ Dmitrij má pred zajtrajšou kvalifikáciou jasnú stratégiu. „Prídem tam a skočím limit,“ usmial sa opäť. Vzápätí potvrdil s plnou vážnosťou: „Až také jednoduché to nebude. Myslel som to tak, že po minimálnej rozcvičke. Treba šetriť každú kvapku síl. Nevylučujem, že bude treba prekonať kvalifikačný limit 17,10 cm. Pozrel som sa do štartovej listiny. Je nás veľa takých, ktorí v tomto roku skočili 17,20 až 17,50 m. Určite nebudem vymýšľať a taktizovať. Chcem do finále.“
Otec má zvláštny preukaz k mantinelu do prvých radov pri trojskokanskom sektore. „Bude mi posunkami radiť. Otec má svojskú metódu s pohrávaním sa so škatuľkou od zápaliek. Iba ja viem, ktorý pohyb čo znamená.“
Iné umiestnenie ako účasť vo finálovej dvanástke Vaľukevič nešpecifikoval. „Zlepšil som sa psychicky. V Moskve mi nechávajú väčšiu samostatnosť. Minulosť však nechcem v nijakom prípade podceňovať. Všetko ide rokmi, zautomatizovaním návykov. Stále mám rezervy pri rozbehu. Keď budem mať za sebou desať rokov špičkového tréningu, až potom si poviem - som skúsený.“
