Bruselu sa nepáčia veľkorysé subvencie, ktoré ustavične dostávajú od vlády.
Za trest možno budú musieť vrátiť 51 miliónov eur, ktoré dostávali od vstupu Poľska do únie pred troma rokmi.
Argument Európskej komisie je prostý - chceme mať istotu, že štátna pomoc nedrží lodenice umelo nad vodou. Pomocná ruka Bruselu je legálna iba vtedy, ak jej zmyslom je obnoviť ekonomickú silu lodeníc. Aby nedrankali o pomoc donekonečna.
Gdanské lodenice však hrajú na city – Poliaci ich považujú za kolísku hnutia Solidarita, ktoré v 80. rokoch tvrdo bojovalo s komunizmom a prispelo k jeho pádu.
Paradoxne však pomohlo i nástupu liberalizácie, ktorá teraz lodiarov doviedla na psí tridsiatok.
Podnik musí čeliť konkurencii z Ázie, kde je lacná pracovná sila.
Za jeho záchranu sa postavil i niekdajší vodca Solidarity a neskorší prezident Lech Walesa. Práve on spolu so 17–tisíc zamestnancami vtedajších lodeníc V. I. Lenina viedol v roku 1980 masívne demonštrácie proti režimu.
Únii je však historická symbolika druhoradá, ak na ňu musí doplácať zo svojho. Rázne požaduje uzavretie dvoch z troch dokov lodeníc, ak si lodenice a ich poľskí patróni niečo nevymyslia.
Gdansk v poslednej chvíli vytasil krízový plán, ktorý únia teraz študuje. Minimálne dve prevádzky by mali podľa neho fungovať ďalej.
Poľská vláda je v napätí.
O prácu môže prísť zvyšok z troch tisíc zamestnancov, čo v lodeniciach ešte ostali.
Odborári sa už ozvali a naplánovali demonštrácie.
Kedy? Predsa 31. augusta, teda v deň 27. výročia založenia hnutia Solidarita.
Boj o lodenice je o to pikantnejší, že prichádza v predvolebnom čase. Podobne ako Ukrajincov, aj Poliakov totiž na jeseň čakajú predčasné parlamentné voľby.
A lodenice sú príliš silným „sústom“ pre vládu bratov Kaczynských, aby ich mohli len tak pustiť k vode.
