Heslovitá chronologická história mesta (v slovenčine)
Podrobná história (v angličtine)
Brusel je
- hlavným a najväčším mestom Belgického kráľovstva s ideálnou polohou v centre štátu. Leží na križovatke germánskej (na severe) a románskej (na juhu) kultúry. Rozkladá sa v provincii Brabant. Je aj hlavným mestom regiónu Flámska.
- označovaný aj ako neoficiálne hlavné mesto Európy. Sídlia tu dve hlavné inštitúcie Európskej únie - Európska komisia (v budove Berlaymont blízko miesta pomenovaného po Robertovi Schumanovi ) a Rada EÚ (v budove Justus Lipsius). Rovnako tu zasadajú výbory Európskeho parlamentu , hoci sídli v Štrasburgu. Brusel je zároveň sídlom NATO aj iných medzinárodných a európskych inštitúcií. Pôsobí tu preto najviac tlačových spravodajcov na svete.
Interaktívna mapa
Najznámejšie pamiatky
Manekken Pis veľkosťou ani zďaleka nedosahuje parametre Eiffelovej veže, Sochy slobody či Big Benu, aj napriek tomu tento „cikajúci chlapec" zohráva im podobnú úlohu identifikačného znaku svetovej metropoly. Súčasnú sošku vytvoril v roku 1619 Jerome Duquesnoy podľa vzoru pôvodného diela, ktoré stálo nad fontánou pravdepodobne už v 14. storočí.
O vyobrazenom chlapcovi koluje viacero legiend, napríklad že uhasil požiar, ktorý by zničil mesto, že omočil dvere čarodejníc, ktoré ho zakliali do súčasnej podoby, že šlo o dvojročného vojvodu Godfrieda II z Brabantu, ktorý ocikal nepriateľské vojsko, čo následne prehralo bitku a i. Soška bola vo svojej histórii niekoľkokrát ukradnutá a poškodená. Za jej odcudzenie dokonca svojho času dostal zlodej doživotný trest. Pretože aj novodobá história sochy pozná zopár krádeží, turisti pri fontáne na rohu ulice Eikstraat/Stoofstraat už v súčasnosti obdivujú len repliku. Originál sa nachádza v múzeu.
Na tom istom mieste je aj chlapcov šatník, ktorý pozostáva z vyše 750 kostýmov. História prezliekanie sošky do rôznych oblekov pochádza už z roku 1698 a i dnes ide o tradičný rituál. Kostýmy sa niekedy menia aj niekoľkokrát denne. Sú zväčša darčekmi od významných osobností a štátnych predstaviteľov. Na to, aby niekto sošku mohol obdarovať, musí dostať špeciálne povolenie.
Atomium na Heyselovej plošine je svetoznámy architektonický objekt, ktorý so soškou Manekken Pis súperí o symbol Bruselu. Atomium bolo postavené už v roku 1958 podľa návrhu André Waterkeyna a pôvodne malo stáť len niekoľko mesiacov počas konania medzinárodnej výstavy Expo (známej aj ako World Fair). Objekt predstavujúci 165 miliardkrát zväčšenú kryštalickú atómovú mriežku molekuly železa mal ale taký úspech, že ho Belgičania ponechali stáť až doteraz. Keďže nebol navrhnutý s ohľadom na takú dlhú životnosť, niektoré jeho priestory neboli trvalo sprístupnené verejnosti. Vo februári 2006 sa dokončila jeho renovácia, ktorá trvala vyše roka.
V súčasnosti je možné navštíviť Atomium v čase od 10.00 do 18.00, základné vstupné predstavuje 9 eur. V jednotlivých guliach sa konajú rôzne výstavy, v tej najvrchnejšej sú reštauračné priestory s kapacitou 140 ľudí. Objekt vysoký 102 metrov slúži aj ako rozhľadňa. Každá z 9 gúľ umiestnených na hranách a v strede kocky má priemer 18 metrov. V 22 rúrach spájajúcich tieto gule sú umiestnené eskalátory, ktoré patria k najdlhším v Európe.
Grand place, Grote markt, voľne preložené ako Veľké námestie či trh v Bruseli patrí k svetovým pamiatkam Unesco. Námestie vzniklo už za vlády burgundských kniežat a je považované za jedno z najkrajších v Európe. Väčšina budov obkolesujúca centrálne trhovisko pochádza zo 17. storočia a je v štýle talianskeho baroka a neskorej flámskej gotiky. Ide najčastejšie o bohato zdobené cechovné domy, ktoré sú demonštráciou dobového murárskeho umenia. V roku 1695 bolo námestie bombardované armádou pod vedením maršala Françoisa de Neufville. Takmer všetky pôvodné budovy v okolí námestia boli pri tom zničené.
Najstarší objekt, ktorý mu dominuje a nebol bombardovaním poznačený, je Hôtel de Ville, radnica z roku 1405. Jej architektom bol Jacob von Thienen. Známa, takmer 100 metrová radničná veža, bola postavená približne o 50 rokov neskôr. Na jej vrchol vedie 400 schodov. Radnica patrí k najzachovalejším sekulárnym gotickým stavbám na svete. Ďalšou reprezentatívnou stavbou námestia je Kráľovský palác. Každé dva roky sa pred ním v auguste na počesť grófov, ktorí sa stali obeťami boja za slobodu, pripravuje známy kvetinový koberec. Mnoho fotiek z námestia nájdete napríklad na tejto stránke.
Kráľovské múzeum (Royal Museums of Fine Arts of Belgium) je jedno z najslávnejších belgických múzeí. V jeho správe sú vlastne štyri múzeá, z čoho dve - múzeum starodávneho umenia a moderného umenia - sa nachádzajú v hlavnej budove v časti Coudenberg. Zvyšné dve, zasvätené špecifickým belgickým umelcom - Constantinovi Meunierovi a Antoinovi Wiertzovi, sa nachádzajú v iných častiach mesta.
Kráľovské múzeum obsahuje viac ako 20 000 umeleckých objektov (hlavne sôch a obrazov). Najstaršie z nich pochádzajú z 15. storočia. Múzeum má známu zbierku flámskych autorov, jeho najväčšou pýchou je Rubensova sieň, kde sa nachádza viac ako 20 obrazov tohto slávneho maliara. Múzeum má okrem stálej expozície aj dočasné výstavy. Hlavné sály sú otvorené denne od 10.00 do 17.00, zvyšné dva objekty sú prístupné cez víkend.
Brusel je známy aj ďalšími zaujímavými múzeami, napríklad múzeom hudby, čokolády, filmu, v Belgicku veľmi populárnych komiksov, atď.
Katedrála sv. Michala a Gudula (Sint-Michiels- en Sint-Goedelekathedraal) sa nachádza na Treurenberg hill. Kaplnka venovaná Sv. Michalovi, patrónovi Bruselu, stála na tomto mieste pravdepodobne už v 9. storočí. V 11. storočí bola nahradená románskym kostolom. Neskôr sem boli prepravené aj pozostatky Sv. Gudula, a preto sa kostol pomenoval po oboch svätcoch. V roku 1962 dostal status katedrály a odvtedy slúži ako sídlo arcibiskupa Mechelensko-Bruselského. V súčasnosti je stavba reprezentatívnou ukážkou brabantskej gotiky. Interiér niekoľkokrát vyplienili protestantskí obrazoborci. Katedrála slúži ako hlavné dejisko dôležitých cirkevných a štátnych ceremónií. O podmienkach vstupu sa viac dočítate na jej domovskej stránke.
Ďalšie vyhľadávané miesta v Bruseli sú budova Európskeho parlamentu Berlaymont, výstavisko s viac ako 300 miniatúrami celosvetovo významných objektov Mini-Europe, neďaleko od Bruselu vzdialená slávna lokalita Waterloo, jeden z najväčśích chrámov na svete Basilique du Sacré Coeur de Koekelberg, Parc du Cinquantenaire (alebo Jubelpark) s oblúkom pripomínajúcim vznik Belgicka a iné.
Najdôležitejšie fakty o Bruseli
Starostom Bruselu je Freddy Thielemans.
Brusel je jednou z 19 obcí Bruselského regiónu. Hlavné mesto sa rozprestiera na malej ploche približne 33 km² a žije v ňom len 145 000 obyvateľov. Hustota obyvateľov je 4469 obyv./km², teda približne rovnaká ako v Londýne, alebo asi štyrikrát väčšia ako v Bratislave.
Bruselom ale býva označovaná aj celá územná oblasť Belgicka oficiálne nazvaná Bruselský región, v ktorej na ploche 161 km² žije približne milión obyvateľov. Úradnými jazykmi v tomto regióne sú francúzština a holandčina. Väčšina obyvateľov (85 - 90 percent) je frankofónna.
V Belgicku sa používal Centrálny európsky čas (CET) v rokoch 1914 - 1919. Opäť sa zaviedol v roku 1940 a platí pre toto územie doteraz. V Bruseli je teda rovnaký čas, ako na území Slovenska.
Doprava
Hlavným medzinárodným letiskom v Belgicku je Zaventem, ktoré leží 13 km severovýchodne od Bruselu. Vlakom sa odtiaľ za poplatok okolo 2,5 eura do centra mesta dostanete približne za 25 minút. V okolí Bruselu sú aj ďalšie letiská, ktoré ale nemajú medzinárodný status, napríklad Charleroi, ktoré je vzdialené asi hodinu cesty od centra. Mesto má tri dôležité vlakové stanice - Gare Centrale, Gare du Nord a Gare du Midi.
Mestské dopravné služby prevádzkuje spoločnosť Société des Transports Intercommunaux Bruxellois - STIB. Hlavné linky premávajú denne od 6.00 do 24.00.
Najobľúbenejším a najpraktickejším spôsobom prepravy je metro. Prvý projekt na jeho stavbu vznikol už v roku 1892, ale trasa sa nezačala budovať skôr ako v roku 1957. Metro má tri linky - 1A, 1B (tie majú spoločný úsek v centre mesta) a 2. Dokopy zahrňujú 59 staníc na dĺžke asi 40 km. Okrem nich existuje v Bruseli aj tzv. prémetro, teda podpovrchová trať električiek. Bola konštruovaná tak, že ju v budúcnosti možno na metro upraviť. Neoficiálna, ale užitočná stránka o bruselskom metre sa nachádza za týmto odkazom.
Základný hodinový cestovný lístok stojí 1,5 eur (10 hodinový 11 eur) a platí na všetky prestupy i druhy verejnej dopravy, teda na metro, autobusy i električky. Majte na pamäti, že všetky zastávky autobusov a električiek sú na znamenie. Lístky na ne sa dajú zakúpiť aj u vodiča, zaplatíte ale 2 eurá a potrebujete mať pri tom drobné mince.
Dôležité kontakty:
Slovensko má stále zastúpenie pri Európskej únii a NATO v Bruseli. Kontakt na jednotlivé inštitúcie nájdete na tejto stránke.
Veľvyslanectvo Slovenskej republiky
195, Avenue Molière, 1050 Brusel
Tel: 0032-2 / 346 4045
Fax: 0032-2 / 340 1464
Turistická informačná kancelária
Grand-Place, 1000 Brussels
Tel: + 32 (0)2 513 89 40
Fax: + 32 (0)2 513 83 20
Otváracie hodiny: denne od 9.00 do 18.00 (v nedeľu počas zimy od 10.00 do 14.00).
Užitočné stránky:
belgicko.exil.sk (slovensky)
cs.wikipedia.org (česky)
skrz.sk (slovensky)
brussels.irisnet.be (viacjazyčne)
brussels.org (viacjazyčne)
Málo informácií? Kúpte si knihu o Bruseli!
List pánu Baudelairovi z Bruselu
Váš bezočivý pamflet Úbohé Belgicko! ma najskôr pobavil, potom šokoval a nakoniec vzbudil u mňa akúsi dialektickú potrebu porovnať Vaše skúsenosti básnika z roku 1864 so skúsenosťami súčasného a neskúseného cudzinca, akým som teraz v Bruseli ja. Zabudla som dodať - skúsenosti francúzskeho básnika. Akákoľvek iná národnosť by totiž vo vzťahu k Belgičanom nemala osobitný význam, avšak pre Francúza je Belgičan zdrojom zábavy a žartov... (pokračovanie)
