Slovensko je krajinou chatárov a chalupárov. Tento fenomén vznikol zrejme za socializmu, keď ľudia takmer nemohli cestovať za hranice. Vyžívali sa na svojich chatách. Možno je však príčinou naša rurálna história. Mnohí aj dnes, keď sa už dá cestovať na kraj sveta, radšej len vypadnú z mesta na dedinu, do prírody, majstrujú, rúbu drevo, kosia, pestujú kvetinky alebo sa len tak pozerajú do zelene. Preto chalupárčenie ani po revolúcii nezmizlo. Skôr ho ešte pribúda. Televízia Markíza celé leto chodila po Slovensku a predstavovala divákom chaty a chalupy všemožných typov a výzoru. Esemesky mali určiť, ktorá z nich je tá naj. Pár si ich môžete pozrieť na našich fotografiách, všetky, ktoré postúpili do finále, sú na webovej stránke www.markiza.sk. My sme sa spýtali známych ľudí, aký majú vzťah k chatárčeniu a chalupárčeniu.
Janko Lehotský, spevák
"Rád chodievam na rodičovskú chatu pri Piešťanoch, je to spomienka na moje detstvo. Vyrastal som tam od piatich rokov, chodievali sme na hríby alebo sme s chalanmi chytali v potoku ryby. Je tam veľa hadov a myší, mám ich všetky spočítané, poznajú ma a vždy pozdravia, keď prídem. (Smiech) Chata je veľmi jednoduchá, sú tam len najnutnejšie veci na prežitie, aby sa to líšilo od toho, čo mám doma. Vyhovuje mi tento protiklad, chodím tam pre túto zmenu."
Eva Pavlíková, herečka
"Na chalupu chodím tak často, ako sa len dá. Je to vlastne malý dedinský domček dvadsaťpäť kilometrov od Nitry. Vyzerá ako od starej mamy, všetky veci v ňom majú babičkovský nádych. Vládne tam pokoj a zázračné ticho, je to pre mňa vynikajúci relax po hluku, ktorý zažívam v meste. Chodím si tam vyčistiť hlavu, trhám burinu, kosím, pestujem kvety. Prespávať neprespávame, nespravili sme ešte kúpeľňu a WC. Aj väčšinu horúcich dní, ktoré boli v júli, som tam strávila.
Matej Landl, herec
"Záľubu v chalupárčení mi vštepila mama, ktorá nás vodievala do Ždiaru, Tatier aj na Oravu. Pamätám si, že ako dieťa sme chodievali na dosť podobnú drevenicu. Moja terajšia chalupa na Kysuckej vrchovine pochádza z 19. storočia a predtým slúžila ako sezónny cholvark. Je to teda pôvodne klasická drevenica s jednou miestnosťou, ktorá slúžila pastierom v období od marca do novembra, ktorí tam pásli statok. My sme ju zrekonštruovali a vydezinfikovali, no snažili sme sa ju zachovať v pôvodnom štýle. Napríklad komín sme nevyviedli nad strechu, ale pod ňu, aby z vnútornej strany impregnoval šindle. Pamätám si, že raz mi ktosi volal, kde som a čo robím, a ja som povedal, že vyhadzujem hnoj z obývačky. (Smiech) Moje chalupárčenie je vyslovene aktívne, som taký aktívny domáci majster, teda okrem dní, keď máme hostí. Vyrobil som do chalupy nábytok a celú som ju vlastne zrekonštruoval. Kvetinky ani zeleninu nepestujeme, odkedy nám raz celú zeleninovú hriadku vyžrali divé svine. Mimochodom, divé zvieratá. Raz, keď sme sa cez horu v noci vracali do chalupy s kamarátom a manželkou, v kríkoch som zazrel dve zelené oči. Mysliac si, že je to môj pes, zavolal som naň. Práve v tej chvíli sa mi však Danny obtrel o nohu. Tak som, potom nie práve najpokojnejší, celú cestu až po chalupu vykrikoval na kamaráta, až si moja manželka myslela, že so mnou nie je všetko v poriadku. Ale aspoň som TO zahnal..."
Jozef Golonka, bývalý hokejista a tréner
"Nie som typický chalupár, ktorý čas trávi pri sviečke a bez televízie. Pre mňa chlaupárčenie znamená odpočinok, ja nepestujem zeleninu, to robí môj švagor, nerúbem drevo, moje ruky sú mi na to pridrahé, no čo sa dá a čo viem, v tom pomôžem. Všetky odbornejšie práce však nechávam na odborníkov. Verím tomu, že keby som chcel vymeniť žiarovku, spadne mi celý luster. Takže tomu sme prispôsobili aj našu chalupu. Je to vlastne rodičovský dom mojej manželky v Piteľovej, ktorý sme po určitom čase zrekonštruovali a na mieste bývalej hospodárskej budovy pristavali ďalšie priestory. Snažili sme sa ho však zachovať v pôvodnom štýle. Už od detstva som chodieval k babke a na pionierske tábory, takže k chalupám mám vzťah. No s týmto domom sa mi spájajú dlhoročné spomienky, veď odkedy som začal chodiť za svojou manželkou, som tam bol pravidelne. Neskôr sme začali plánovať rekonštrukciu, ktorú keď starký uvidel, povedal: 'Konečne ten dom nejak vyzerá, už môžem umrieť.' (Smiech) Aj preto by som ho nepredal za nič."
