a vyťahuje skoro zabudnuté kostry zo skríň. Feministka, prozaička a dramatička JANA JURÁŇOVÁ, finalistka Anasoft litery s knihou Orodovnice.
Kniha Orodovnice má u kritiky rôzne interpretácie, o čom však je pre jej autorku?
„Jedným z impulzov bolo preskúmať spolupáchateľstvo žien v totalitných režimoch a ďalším impulzom bolo pokúsiť sa o reflexiu resentimentu na vojnovú Slovenskú republiku. Ten sa prejavuje najmä v istých konzervatívnych zložkách našej spoločnosti. Pre mňa to bolo a stále je prekvapivé.“
Kniha však vznikala skôr, ako sa istý slovenský arcibiskup vyjadril pozitívne o fašistickom Slovenskom štáte.
„Orodovnice som písala asi dva roky, pretože si nemôžem dovoliť písať kontinuálne. Takéto vyjadrenia zjavne majú na Slovensku svoju živnú pôdu. Každý, kto sa nad minulosťou a súčasnosťou zamýšľa, tú živnú pôdu vidí. Otázkou je, či sa v nej chceme ‘pošpárať’, alebo ju radšej nevnímame.“
Tradične si volíte ženy hrdinky, nelákalo vás prerozprávať osudy z pohľadu muža?
„Orodovnice sú napísané cez postavy žien, ktoré sú súputníčkami mužov - či už v súkromnej sfére alebo vo sfére verejnej. Mužský subjekt je v tejto knihe zamlčaný celkom zámerne. V iných knihách je to zasa trochu inak. Táto kniha je prerozprávaná cez postavy, ktoré súvisia s tzv. malými dejinami, ktoré žili na pozadí veľkých dejín, tvorených mužmi.“
V knihe je niekoľko stratégií na prežitie ženy v „mužskom“ svete, no žiadna sa neukazuje ideálna. Je podľa vás taká?
„Pokiaľ ide o stratégie prežitia, postavy knihy tvoria istú vzorku. Ich stratégie vychádzajú z možností daných spoločnosťou. Miera nestotožnenia sa s vlastnou voľbou konkrétnej stratégie je veľká, či už ide o manželku diplomata, rádovú sestru, rozvedenú ženu alebo manželku fašistického či komunistického pohlavára. Tak je to v knihe. V realite je výber pre ženy vždy obmedzený istými hranicami. Aj muži majú hranice, no hranice určené pre ženy sú tesnejšie.“
Napríklad?
„Buričstvo mužov a buričstvo žien sa inak chápe a hodnotí, buričstvo žien je viac trestané. Muži si vedeli vytvoriť fenomén buričstva a urobiť z neho estetickú a filozofickú hodnotu. U žien je to niečo, čo sa strašne nepatrí.“
Nebýva konzervátorom týchto stereotypov práve žena?
„Často áno, treba sa však pozrieť, aké signály ženy dostávajú. Aj mnohé ženy z minulosti, ktoré čosi dosiahli, často mali matku, ktorá ich brzdila – možno zo strachu o ne a možno aj z istej generačnej závisti.“
Môžu to knihy ako Orodovnice zmeniť?
„Knihy môžu zmeniť len to, že sa hovorí o niečom, o čom sa doposiaľ mlčalo, alebo sa hovorí o známych veciach novým spôsobom. Knihy ponúkajú čitateľkám a čitateľom možnosť stotožnenia sa a čitateľky a čitatelia si tie príbehy pretransformujú cez svoje vnímanie. Jedinou mojou ambíciou bolo reflektovať isté obdobie.“
To znie rezignovane, čo vás ešte núti písať?
„Ešte sa občas objaví niečo, čo by som rada preskúmala. Keď píšem o veciach, ktoré sa týkajú minulosti Slovenska, beriem to tak, že sa pokúšam vyleštiť zaprášené alebo aj schválne počmárané zrkadielko či sklíčko mozaiky minulosti.“
V Anasoft litere sú však silné knihy od autoriek, možno teda badať nejaký emancipačný trend?
„Vždy ide o gesto konkrétnej autorky a musí sa nájsť aj vydavateľstvo, čo vôbec nie je také samozrejmé. Na Slovensku v tomto zmysle existuje len niekoľko oporných bodov, a tak nové knihy a nové autorky a autori sú do veľkej miery vecou náhody. Je však určite veľmi dobré, keď je literatúra pestrá a muži i ženy sú v nej rovnomernejšie rozložení.“
Za čo oroduje Jana Juráňová?
„Nechcem vyzerať ako veľká hrdinka, ale dúfam, že mňa sa to už netýka.“
Pomáha vám teda vôbec v niečom literatúra?
„Som od literatúry závislá, a keď napríklad v zime nemám čo čítať, som nervózna. Zaujímajú ma literárne postupy a literatúra vo všeobecnosti. Už zostanem človekom literatúry.“
Čo je Anasoft litera
Je to finančne najlepšie ohodnotená slovenská literárna cena, na ktorú sú automaticky nominované všetky prozaické diela slovenských autorov v prvom vydaní, vydané v uplynulom roku.
V prvom kole odborná porota (Branislav Hochel, Dana Kršáková, Zoltán Rédey, Ľubica Somolayová a Miroslav Zelinský) vybrala zo 76 titulov desať finalistov (v abecednom poradí): Robert Bielik: Sansilia, Petrus, Dušan Dušek: Zima na ruky, Slovart, Jana Juráňová: Orodovnice, Aspekt, Monika Kompaníková: Biele miesta, KK Bagala/LCA, Márius Kopcsay: Zbytočný život, KK Bagala/LCA, Silvester Lavrík: Perokresba, KK Bagala/LCA, Rút Lichnerová: Anna Regina, Q111, Marek Vadas: Liečiteľ, KK Bagala/LCA, Pavel Vilikovský: Silberputzen, Vydavateľstvo PT, Svetlana Žuchová: Yesim, KK Bagala/LCA.
V druhom kole bude 3. októbra spomedzi nich vyhlásený víťaz, ktorý získa odmenu 200–tisíc Sk.
Vlani ju získal Pavel Vilikovský za knihu Čarovný papagáj a iné gýče.
Novinkou druhého ročníka je cena 25 000 Sk pre vydavateľa víťaznej knihy. Papier v tejto hodnote udelí Bratislavská papierenská spoločnosť, s. r. o., ktorá sa stala hlavným partnerom podujatia.
Hlasujú aj čitatelia SME o najobľúbenejšiu knihu 2006, adresa: www.knihy.sme.sk/anasoftlitera, do 1. októbra. Z hlasujúcich vyberieme jedného čitateľa, ktorý získa kolekciu 10 kníh finalistov.
