BRATISLAVA. Vláda Róberta Fica sa vo svojom programe zaviazala skvalitniť legislatívny proces, ministri však legislatívne pravidlá nie vždy dodržiavajú. Často využívajú skrátené pripomienkové konanie, alebo bezdôvodne nesprístupňujú svoje materiály. Vyhnú sa tak nepríjemným pripomienkam odborníkov a verejnosti. Ak legislatíva ministerstiev nestíha, zjednoduší si skráteným pripomienkovaním život.
Štandard je 15 dní
Teraz ho napríklad využili v prípade zmluvy s Mexikom o podpore a vzájomnej ochrane investícií, či návrhu účasti Slovenska na stretnutí Montrealského protokolu o látkach poškodzujúcich ozón.
Skrátené pripomienkovanie často využíva minister zdravotníctva Ivan Valentovič. Materiály predkladal 51–krát, použil ho 14–krát. Vždy to bolo vraj nevyhnutné. Jeho hovorkyňa Silvia Balázsiková dodala, že takýto postup využívajú aj iné ústredné orgány.
Pripomienkovanie má vychytať „muchy“ a nedostatky zákona a otvára priestor na vyjadrenie odborníkov a verejnosti. Bežné pripomienkovanie má trvať 15 dní, ak si ho ministri skrátia, tak lehota nesmie byť kratšia ako sedem dní. Môžu to urobiť len za mimoriadnych okolností, prípadne ak hrozí nesplnenie európskych záväzkov.
Bývalá ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská hovorí, že skrátené pripomienkovanie využívali aj ministri vlády Mikuláša Dzurindu. Najmä v období, keď bolo potrebné doladiť slovenské zákony s európskymi.
„Je to neúcta k ostatným ministrom, k verejnosti. Je to prejav arogancie,“ povedal Richard Drutarovský z iniciatívy Za spravodlivé vyvlastňovanie.
Drutarovský upozornil na návrh zákona o vyvlastňovaní, o ktorom by v stredu mala rokovať vláda. Minister výstavby Marián Janušek ho predložil na pripomienkovanie len pracovnej komisii. „Toto je príklad, ktorý sa vymyká všetkému. Ani to nie je odôvodnené, pretože to je neodôvodniteľné,“ hodnotí Žitňanská.
Nestretla sa ani s prípadom, že by niekto z jej kolegov po rokovaní Legislatívnej rady vlády predložil na rokovanie kabinetu pozmenený zákon.
Tomanovej zásahy
Minulý týždeň to chcela spraviť ministerka práce Viera Tomanová. Zasiahla do novely zákona o sociálnom poistení nad rámec odporúčania vládnych legislatívcov. Rezort nakoniec vypustil paragraf, že niektoré profesie nebudú platiť sociálne odvody. Teraz tvrdí, že to bola administratívna chyba.
Legislatívnej rade vlády šéfuje minister spravodlivosti. Štefan Harabin z HZDS nebol takýmto zásahom nadšený. Štátna tajomníčka Anna Vitteková však Tomanovú, ktorá je tiež zo Smeru, včera podržala. Hoci nové znenie novely bolo prepísané a prečíslované, aj Vitteková hovorí, že išlo o technickú chybu.
Vitteková ostatných ministrov bráni, že legislatívne pravidlá až tak neobchádzajú. „Až tak programové vyhlásenie neporušujeme.“Napriek tomu sa na stredajšie rokovanie vlády dostal návrh ministra výstavby o vyvlastnení, ktorý neprešiel klasickým pripomienkovým konaním. Táto informácia sa Vittekovej veľmi nepozdávala. Ostala zaskočená. „Nie je to pravidlom,“ povedala s tým, že si to ešte nechá preveriť.
Analytik M.E.S.A. 10 Ján Marušinec hovorí, že problémom nie je len obchádzanie legislatívneho štandardu. Horšie je, že ministri návrhy často menia počas verejnej diskusie. „Potom je problém sa k tomu vôbec vyjadrovať.“ Ako príklad uviedol sociálne zákony, či Zákonník práce.
Hrozil výpadok 300 miliónov ročne
Ministerstvo práce spravilo rýchly obrat v novele zákona o sociálnom poistení.
BRATISLAVA. Návrh novely zákona o sociálnom poistení, tak ako šiel do Legislatívnej rady vlády, by zrušil povinnosť platiť sociálne odvody fyzickým osobám vykonávajúcim povolanie podľa osobitného predpisu.
Napríklad súkromným lekárom, architektom, advokátom alebo tlmočníkom. Ministerstvo práce odhadlo, že zmena by sa dotkla asi 17– tisíc ľudí.
Ak by sa aj polovica z nich rozhodla dobrovoľne si platiť sociálne odvody, podľa výpočtov ministerstva by Sociálna poisťovňa na strane príjimov ročne stratila viac než 300 miliónov korún.
Expert na sociálne poistenie Jozef Mihál odhaduje výpadok verejných príjmov dvakrát väčší ako ministerský prepočet. „Dobrovoľne by sociálne poistenie asi neplatil nikto. U nás je to jeden z najhorších spôsobov, ako si sporiť na dôchodok.“
Verzia zákona ktorú ministerstvo práce poslalo ďalej, hovorí o ľuďoch, ktorí vykonávajú profesiu podľa osobitného predpisu už len pri inom zamestnaní. Nezbavuje ich povinnosti platiť sociálne odvody. Ruší len minimálny vymeriavaci základ 7 600 korún pre ich výpočet, čo by pre mnohých znamenalo nižšie platby. Sociálna poisťovňa by tak ročne prišla odhadom o 14 miliónov.
(toti)
