BRATISLAVA. Plagáty zosmiešňujúce okupáciu, výzvy na odpor proti sovietskym tankom, ale aj petície či zápisnice základných organizácií KSS podporujúce Alexandra Dubčeka sa stávajú súčasťou archívu Ústavu pamäti národa (ÚPN).
„ŠtB zhabala možno tisícky takýchto dokumentov, niekedy išlo aj o fotografie či filmy z osobných archívov. Postupne ich preberáme a zaraďujeme do fondov,“ hovorí archivár ústavu Radoslav Ragač.
VIDEO: Archivár Ústavu pamäti národa Radoslav Ragač ukazuje zhabané plagáty
Z dokumentov cítiť spontánny odpor ľudí k okupácii. „Plágaty demonštrovali silný občiansky postoj. Z historického hľadiska majú veľkú hodnotu, v mnohých prípadoch ide o unikátne kusy,“ myslí si Ragač.
Množstvo nápisov bolo na továrenských komínoch, strechách či autobusových zastávkach. ŠtB ich postupne ničila.
Kompromateriály
Podľa Ragača bol rok 1968 pre ŠtB veľmi zaujímavý. „Z ich pohľadu vznikla veľká skupina ľudí, ktorých mohli sledovať ako pravicových oportunistov. To znamená ľudí, ktorí boli vylúčení zo strany, respektíve takých, čo sa z ich pohľadu počas augustových dní zašpinili.“
ŠtB tieto dokumenty zhromažďovala ako kompromitujúce materiály a snažila sa vypátrať tých, ktorí ich tlačili či distribuovali. „Neskôr to využili ako podklad na ďalšie rozpracovanie či trestné stíhanie týchto ľudí. Rôzne typy plagátov sa nachádzajú v desiatkach vyšetrovacích spisov. Stalo sa, že niekto si to aj poriadne odsedel, ďalších vyhodili z práce,“ povedal Ragač.
Zopár plagátov sa nachádza aj v spise, ktorý ŠtB po roku 1968 viedla na Vladimíra Mečiara.
Praha: 128 plagátov
Grafický dizajnér Ľubomír Longauer bol počas okupácie v auguste 1968 v Martine. „Samozrejme, aj my sme vyrábali plagáty. Na jednom som zobrazil slovenské trojvŕšie a pod ním veľa malých zlovestných tankov. Iné zosmiešňovali Brežneva alebo označovali domy zradcov a kolaborantov.“
Cenné dokumenty z obdobia okupácie objavili v týchto dňoch historici v knižnici Vojenského historického ústavu v Prahe.
Podľa denníka Lidové noviny ide o zbierku 128 originálnych plagátov, ktoré viseli krátko po invázii vojsk Varšavskej zmluvy na pražskom Václavskom námestí.
Študenti písali: Bratstvo je pošliapané
Denník SME ako súčasť dlhodobého projektu Mozaika storočia priniesol aj slohové práce druháčok zdravotnej školy zo septembra 1968 na tému Najsilnejší zážitok z prázdnin.
Raz sme písali po vlaku heslo „Sme za Dubčeka“. Zatiaľ chlapci zabávali sprievodcu, aby nedal ešte odchod vlaku. Z okna sa vystrčil ruský oficier a povedal chlapcom, aby to zotreli. Chlapci nechceli, preto chcel strieľať. Voľky-nevoľky sme začali pomaly nápis zotierať. Našťastie sa vlak pohol.
Darina Sajdáková, Krpeľany
Bratstvo so Sovietskym zväzom je pošliapané navždy. Už nikdy to nemôžu byť bratia. Veď môže brat strieľať do brata, do nevinných detí? Nie, to nie je brat, ale nepriateľ. Kto vie, čo bude zajtra, pozajtra? Nikto nič určité nemôže povedať. No predsa verím, že pravda musí zvíťaziť a opäť budeme slobodní.
Eva Gardoňová, Záriečie
Naši predstavitelia odišli do Moskvy rokovať. Dosiahli iba to, že im predstavitelia ZSSR nadiktovali novú zmluvu. Znovu je v našej republike cenzúra, taktiež naša zahraničná politika je obmedzovaná. Ja však verím, že sa to zmení. My sme malý štát, no malý niekedy viac dosiahne múdrosťou, ako veľký štát silou.
Oľga Kučerová, Martin
Zemko: Odpor k okupácii bol len krátkou explóziou
O auguste 1968 a jeho vplyve na slovenskú spoločnosť sme hovorili s historikom SAV MILANOM ZEMKOM.
Čo znamenal pre Slovensko 21. august 1968?
„S odstupom času je predovšetkým zrejmé, že sme boli naivní, keď sme si mysleli, že so Sovietmi sa vieme dohodnúť. Ukázalo sa, že v rámci vtedajšej mocenskej konštelácie sa museli rozhodnúť tak, ako sa rozhodli. Istým spôsobom to bol logický krok.“
Prečo sa tak Moskva musela rozhodnúť?
„Ak by sa presadil reformný proces v Československu, zrejme by sa to rozšírilo aj do ďalších krajín vtedajšieho východného bloku. Komunisti v Poľsku či v NDR boli vývojom v roku 1968 rovnako zneistení ako vedenie strany v Sovietskom zväze.“
To, že bola naivná verejnosť, sa dá pochopiť. Čo však Dubček a ďalší reformní komunisti, ktorí mali rmácií o sovietskom vedení?
„Naozaj bolo skľučujúce vidieť, ako Dubček plače a čuduje sa, čo mu to tí Sovieti urobili. Zrejme tých súdruhov, s ktorými vyrastal celé desaťročia, dobre nepoznal, keď nevedel odhadnúť ich reakcie. Napokon, z viacerých dokumentov z leta 1968 vyplýva, že Dubček bol dosť bezradný.“
V slovenských dejinách nie je veľa udalostí, kedy by sme sa spontánne postavili proti režimu, obmedzeniu slobody či suverenity. Ako je to s odporom k okupácii v roku 1968?
„Prvým veľkým vystúpením, ktoré vychádzalo zvnútra, bolo Slovenské národné povstanie. Aj august 1968 bol významným vzopätím, ktoré sa dotklo celej krajiny. Netrvalo však dlho, v podstate išlo len o explóziu. Bol to slávny, ale krátky týždeň.“
Ako ovplyvnila krajinu normalizácia?
„Ľudí postupne lámali. Síce nie takým drastickým spôsobom, ako v 50. rokoch, bolo však evidentné, že strana ich tlačila, aby akceptovali nové pomery. Nemuseli vždy nadšene hovoriť, že sú za, stačilo, keď nehovorili proti. Nastala éra takzvaného spoločenského kompromisu – vy nám nebudete hovoriť do politiky a my vám viac–menej nebudeme zasahovať do súkromia.“
Autor: VIDEO: Eugen Korda
