Tento rozpočet je druhým rozpočtom súčasnej vlády, a preto je zaujímavé analyzovať, nakoľko vážne sa vláda vydáva cestou vzdelanostnej ekonomiky. Bohužiaľ, ukazuje sa, že vláda šetrí plošne napriek výhradám, že je to nemoderný a dlhodobo neudržateľný spôsob šetrenia.
Ekonomika nominálne porastie o vyše 9 percent. Nárasty výdavkov do perspektívnych oblastí by teda mali rásť o toto číslo alebo o viac. Letmý pohľad na výdavky do vzdelania zamrazí. Navrhuje sa zvýšiť výdavky na vysoké školy o 2,4 percenta a o rovnaké mizerné percento majú vzrásť aj výdavky na základné a stredné školstvo. Výdavky na vedu dokonca aj po tomto roku poklesu majú znova spadnúť dokonca aj v korunovom vyjadrení. Už aj voľným okom je viditeľné, že výstavba diaľnic nepokračuje dostatočnou rýchlosťou tento rok a zrejme nebude ani na budúci.
Skutočnosť je ešte horšia. Najlepší ukazovateľ vyjadrujúci reálnu váhu, ktorá je kladená na rôzne oblasti, je pomer verejných výdavkov k HDP. Tak napríklad podpora vysokého školstva klesá z 0,8 percenta HDP na konci bývalej vlády v roku 2006 na menej ako 0,7 percenta HDP. Za dva roky teda nová vláda znížila prioritu vysokého školstva o 14 percent. Pri vede je to ešte katastrofálnejšie. Podpora klesla z úrovne 0,48 percenta HDP v roku 2006 na super nízkych 0,34 percenta HDP, t. j. pokles skoro o 30 percent za dva roky!
Plošným šetrením sa podfinancovanie niektorých rozumných oblastí len stupňuje. A to neveští nič dobré pre budúcnosť Slovenska a jeho ambíciu byť znalostnou ekonomikou. A zároveň pre ambíciu veľmi rýchlo dobehnúť životnú úroveň západnej Európy.
Autor: Ján Tóth, predseda Klubu ekonomických analytikov
