Musí existovať dostatočne silná skupina ľudí, ktorá sa svojimi názormi nevie presadiť v iných médiách, poprípade v komerčných médiách vyzerá ako banda babrákov alebo zlodejov. Táto skupinka však sama osebe nestačí, aby úspešne obhajovala ideu, že štát musí polovicu svojich frekvencií a veľa peňazí míňať na to, o čom si väčšina divákov myslí, že to nepotrebuje.

Politici musia byť v idei verejnoprávnosti podporovaní umelcami a „televizákmi“, ktorých by, ak by neexistovala STV, nemal kto podporovať. Títo ľudia nielenže sú priaznivcami idey verejnoprávnosti, ale väčšina z nich ju aj celým svojím pracovným životom napĺňala. Nejeden z týchto ľudí by sa mohol hrdo postaviť, že jeho tvorivý um sa podieľal len na programoch, ktoré boli divácky neúspešné (boli verejnoprávne v tej pravej podstate) . A mnohí z týchto ľudí sú, neparadoxne, vo svojich súkromných biznisoch úspešnejší tým viac, čím viac sa nedarí STV.

Ak sa týchto ľudí opýtate, prečo každý ďalší evidentný nezdar je v Slovenskej televízii dôkaz, že princíp je v poriadku, ale to iba znova nevyšlo, budete pochopiteľne za hlupáka, čo neporozumel základným princípom duálneho modelu televízneho vysielania. Poprípade vám len sucho vysvetlia, že pre čiastkové neúspechy predsa nezahodíme ideu verejnoprávnosti.

Im sa nečudujem, že sa im to zdá logické.